
BRATISLAVA. Jó napot, jó napot, ozve sa na pravé poludnie ženský hlas z obecného rozhlasu. Je pracovný týždeň, na dvoroch nikoho nevidno, občas zašteká pes.
Dobrý deň prajem, počuť vzápätí aj pozdrav v slovenčine. Hlásateľka pokračuje súvislým blokom v maďarčine, potom prepne späť do slovenčiny a oznámi, kedy je v obci naplánovaný zber bioodpadu, plastov a kovových obalov. Celé hlásenie trvá asi minútu.
Zavŕzga brána, staršia žena vychádza z dvora, rozhlas má namontovaný cez ulicu takmer priamo oproti domu.
„Mne prekáža len to, že dedinský rozhlas stále hlási najprv po maďarsky a kým vyjdem von, už je koniec, pretože v slovenčine to povedia veľmi rýchlo,“ hovorí Eva Balková, ktorá sa do obce Kolíňany v Nitrianskom kraji prisťahovala po svadbe z rodnej Prievidze. Ubezpečuje však, že Slováci aj Maďari tu nažívajú v zhode, žiadne napätie nepociťuje.
Po maďarsky sa nikdy nenaučila, hoci v Kolíňanoch žije roky. „Keď sa ma na to niekto pýta, poviem len toľko, že Nitra bola vždy slovanské, a nie hunské mesto. Prečo by som sa ja mala učiť po maďarsky? Nech sa oni učia po slovensky,“ hovorí.
Zástupcovia maďarskej menšiny sa po slovensky dorozumejú bez problémov. "Ale voľakedy sa tu hovorilo len po maďarsky. Keď som išiel na poľnohospodársku školu do Zlatých Moraviec a slovenský majster ma poslal po metlu, nevedel som, čo mám vziať,“ spomína dôchodca a rodák z Kolíňan Jozef Brath.
V jeho reči sa dnes nedá maďarský prízvuk vôbec rozpoznať. Hovorí, že časom sa do obce priženili či privydali ľudia slovenskej národnosti a pomer sa začal vyrovnávať.
V kôlni vo dvore rozkladá Brath nástennú mapu Uhorska z roku 1912, ukazuje, aká veľká bola nitrianska župa. „Tu niekde sú Kolíňany,“ krúži prstom okolo bodky s názvom Nyitra. O históriu sa zaujíma dlhé roky, patrí k jeho záľubám.
Župné voľby, ktoré budú o necelý mesiac, však nerieši. „A na čo? Koho pôjdem voliť, keď ich nepoznám? Oni dôjdu len pred voľbami a potom sa už neukážu,“ hovorí Brath o kandidátoch na župana.

Dedinčan a Maďar? Najhoršia kombinácia
Začiatok Kolíňan, ktoré sú vzdialené asi 13 kilometrov od krajského mesta Nitra, označuje dvojjazyčná tabuľa, pod slovenským názvom je napísané Kolon. Miestni hovoria, že názov obce vznikol z priezviska maďarského rytiera Kolona Andrása. V súčasnosti tu žije okolo 1500 obyvateľov, z toho 49 percent je maďarskej a 43 percent slovenskej národnosti.
Spomedzi všetkých krajov má maďarská menšina najväčšie zastúpenie práve v Nitrianskom, hlási sa k nej okolo 30 percent ľudí. Členenie na osem krajov zaviedla vláda Vladimíra Mečiara v roku 1996.
Niektorí vtedy kritizovali umelé delenie a videli za tým Mečiarovu snahu rozbiť celistvosť južného Slovenska, aby oslabil postavenie maďarskej menšiny. Hranice krajov ako jednotiek štátnej správy zostali totožné aj po zavedení žúp za prvej vlády Mikuláša Dzurindu.
"Rozhodnem sa asi podľa toho, kto mi bude sympatický. Ale som Slovenka, radšej budem voliť Slováka," hovorí Balková o župných voľbách. Tvrdí, že sa na ne chystá, o kandidátoch však prehľad nemá.

Pozná súčasného župana Milana Belicu. Informácie čerpá hlavne z Nitrianskych novín, no sťažuje sa, že do dediny im chodí málo druhov tlače.
Práve v dvojjazyčných oblastiach Slovenska politici, najmä SNS pod vedením Jána Slotu, hrali na tzv. maďarskú kartu a podnecovali v Slovákoch protimenšinové nálady.
Hoci kandidáti za maďarské koalície mali v kraji výraznú podporu, županom je od prvých volieb do VÚC v roku 2001 až po súčasnosť Belica. Pri jeho prvej kandidatúre ho podporilo práve Mečiarovo HZDS, neskôr Smer.