Politické reprezentácie Čechov a Slovákov, ktoré vyšli víťazne z volieb v roku 1992, rozhodli o tom, že spoločný štát oboch národov sa stal 1. januára 1993 minulosťou. Nakoľko však toto rozhodnutie zohľadňovalo nálady a názory širokej verejnosti? Rozpadla by sa Česká a Slovenská Federatívna Republika aj v prípade, že by o jej osude rozhodlo ľudové hlasovanie?
Silnejšie Slovensko. Ale aké?
Názory obyvateľov Slovenska na štátoprávne usporiadanie po roku 1989 sa postupne menili. Údaje z prieskumov verejnej mienky ukazujú, aká bola podpora spoločného štátu a podpora osamostatnenia sa, ako aj obsahovo iné hodnotenia či postoje, ktoré mali vplyv na postoje štátoprávne.
Historik: Nebyť ruských tankov, Česko-Slovensko by sa rozpadlo skôr Čítajte Zástancov samostatnosti Slovenska bolo spočiatku neveľa. V roku 1990 iba jeden z desiatich. A druhý z desiatich by bol blízkym zástancom konfederatívneho usporiadania. Najväčšiu podporu mala v prieskume možnosť „autentická federácia“. Hoci mnohí respondenti si určite dokázali predstaviť pod tým federáciu, kde usporiadanie vychádza dôsledne „odspodu“, od jednotlivých republík, rozhodujúce je čosi iné. Títo ľudia v tom čase podporovali spoločný štát, ale zároveň vyjadrili nespokojnosť s pozíciou Slovenska v rámci Česko-Slovenska. Majorita nechcela zrušiť spoločný štát, ale chcela, aby sa postavenie Slovenska v ňom posilnilo. Nevedela, ako a v čom by sa tak malo stať, ale túžba bola jasná. GRAF 1
