Profesor CHRIS KNIGHT prišiel s radikálnou teóriou toho, ako vznikol ľudský jazyk a prečo sa u iných primátov nevyvinul. Revolúciu, ktorá umožnila, že ako jediný druh chápeme metafory a násilie premenila na spoluprácu pri love, podľa neho spôsobili ženy.
Vo svojom najnovšom článku tvrdíte, že schopnosť predstierať pomohla ľuďom vyniknúť v živočíšnej ríši. Bola schopnosť klamať hlasom jednou z našich najväčších evolučných výhod?
Áno. Aj ostatné primáty sú inteligentné, majú sociálnu inteligenciu, sú prefíkané a snažia sa jeden druhého oklamať, ale na rozdiel od ľudí klamú len rečou tela či rukami, nie hlasom. Ak by vydávali falošné signály, ostatné zvieratá by ich nebrali vážne. Kolega Jerome Lewis, ktorý skúmal spoločenstvá lovcov a zberačov v Afrike, zistil, že Pygmejovia v dažďových pralesoch v Kongu dokážu vynikajúco imitovať zvuky zvierat, aby ich oklamali a ulovili.
Napadlo mu, že schopnosť napodobňovať zvieracie zvuky je u ľudí možno začiatkom vedomého ovládania zvukových signálov. Keď sa neskôr podmienky zmenili a ľudia sa združili do spoločenstiev založených na dôvere, možno tieto falošné zvuky začali využívať na komunikáciu medzi sebou s novým účelom.
Začali sa klamať navzájom?
Áno, ale v inom zmysle. Ľudia dokážu pochopiť aj to, čo nie je doslovne pravdivé, rozmýšľajú, čo chcel ich partner povedať. Metafora nie je nikdy pravdivá, výrok „Jano je prasa“ neznamená, že má štyri nohy a dá sa z neho urobiť saláma. Ľudí vždy zaujíma zámer hovoriaceho, nie samotné slovo alebo jeho doslovný význam. V tom sa líšime od opíc a ľudoopov. Ich prostredie je veľmi súťaživé a hierarchické, podozrievajú sa navzájom, preto ich zaujíma len reálny svet, fakty.
Podľa vašej teórie ľudia získali prevahu v živočíšnej ríši vďaka schopnosti smiať sa, spievať, tancovať, ale aj vďaka atmosfére vzájomnej dôvery a ochote spoločne sa starať o deti. Aj niektoré zvieratá sa vedia smiať alebo spievať, papagáje tancovať, kamzíky majú škôlku. Prečo sa komplexná reč vyvinula len u ľudí?
Nehľadám čarovnú prísadu, ktorú majú len ľudia, ide práve o tú výnimočnú kombináciu. Mnohí antropológovia veria, že musí existovať teória vzniku jazyka a hľadajú princíp, ktorý vysvetlí jazyk. Ja tvrdím, že žiadna osamotená teória vzniku jazyka neexistuje.
Potrebujeme teóriu, čo znamená byť človekom a ako sme sa ním stali. Jazyk je len malou súčasťou našej ľudskosti. Jej súčasťou sú napríklad aj špeciálne oči – to, že máme očné zreničky na kontrastnom bielom podklade nám pomáha pri komunikácii odhadnúť, čo si druhí myslia. Iné primáty to nemajú.
Keďže sme sa vyvinuli v menších spoločenstvách, viac sme spolupracovali, viac si dôverovali. Vďaka tomu bol vznik jazyka možný. Ak skombinujeme poznatky o genetike, mozgu, medziľudských vzťahoch či ranom umení, vznikne teória, ktorú dokážeme overiť.
Nijaký sex, kým neprinesieš potravu. Tak si britský antropológ predstavuje obraz, v ktorom žena z rodu Homo sapiens „krotí“ muža a formuje tým ľudský jazyk. (zdroj: Profimedia)Kedy jazyk vznikol?
V tom istom čase, keď vznikol náš druh homo sapiens. Teda v Afrike asi pred dvestotisíc rokmi. Vymysleli ho lovci a zberači, nie ľudia v mestách ani poľnohospodári. Preto mňa aj mnohých vedeckých kolegov zaujímajú ich spoločenstvá.
Hovoríte, že pre vznik jazyka bola kľúčová sexuálna revolúcia. Ako vám zišlo na um, ak to poviem veľmi zjednodušene, že sexuálne štrajky ľudí naučili rozprávať?
