Je málo príjemnejších vecí ako flow. Zažíva zlatú éru a je čoraz populárnejší. Meditácia, prokrastinácia, pozitívne myslenie či autogénny tréning sú pri ňom už témami včerajška.
Vyučujú ho športoví tréneri, skúmajú neurovedci, diskutujú o ňom umelci a prisahajú naň lektori osobného rozvoja. Kde sa tento zázrak berie, ako ho spoznať a čo treba urobiť, aby človeka poctil svojou prítomnosťou?
Príbeh trpiaceho muža
Pred dvoma rokmi bolo v Ekvádore, kde sa ultramaratónec Ralph Crowley akurát zobudil, ešte skoré ráno. Keď vstal, rozsvietil si čelovku a vyšiel na čerstvý vzduch. Pokúšal sa rozchodiť neznesiteľnú bolesť, prvé minúty však neúspešne. Má zmysel pokračovať v pretekoch?
„Stúpal som ešte len na prvý kopec a už som bol zničený. Cítil som sa tak, akoby som sa pokúšal bežať cez vodu,“ povedal Crowley pre Quartz.
“V minulosti som sa snahe dosiahnuť flow oddával viac, ale často to spôsobilo podcenenie trasy.
„
Rozhodnúť sa však musel rýchlo. Časomer bežal a súperi jeden po druhom takisto. Slnko ešte nebolo ani na obzore, no život v tábore bol už v plnom prúde. Stoštyridsať bežcov sa rozcvičovalo a čelovky im svetielkovali ako svätojánske mušky.
Z mestskej oblasti pokračovali okolo aktívnej sopky, až sa dostali do lesov a k jazerám. V prašnej krajine pokrytej červenými kameňmi, ihličnatými stromami a snehom ich sprevádzali ťavy, lamy, činčily, medvede či Mayovia a celkovo nastúpali 2,7 kilometra.
Crowley sa však nedokázal sústrediť na cieľ, odtrpel si každý kilometer. Uprostred dlhej trasy ho začali neznesiteľne bolieť kĺby a nedokázal sa ani postaviť. Akoby ich mal celkom polámané. Nebyť náhlej zmeny, možno by preteky aj vzdal.
Zvláštny stav blaženosti
Zameral sa na svoj dych, raz-dva-tri nádych, raz-dva-tri výdych, až pokým sa v behu celkom nestratil a nedostal do zvláštneho stavu.
Beh si zrazu užíval a nevnímal ani bolesť. V hlave mu hrala pieseň a telo akoby mal naprogramované. Krok za krokom bežal vpred, až sa mu podarilo skĺbiť blaženosť s výkonnosťou a nakoniec skončiť na treťom mieste.
Svojmu zvláštnemu stavu síce neporozumel, odpoveď však našla Christine Weinkauff, ktorá pracuje s psychológom Chicagskej univerzity Mihalym Csikszentmihalyim. Ten ako prvý pomenoval mentálny stav a dal mu názov flow (plynutie, prúd). Weinkauffová beháva na dlhé vzdialenosti a flow sleduje v kontexte cvičenia a behu.
