Rozhovor so svetoznámym antropológom

Nijaký sex, kým neprinesieš potravu. Tak si britský antropológ Chris Knight predstavuje obraz, v ktorom žena z rodu Homo sapiens „krotí“ muža a formuje tým ľudský jazyk. Preto mohlo byť prvým slovom, ktoré človek vyslovil, ženské „nie“.
V rozhovore Ely Rybárovej pre SME vysvetľuje, prečo práve ženská sexuálna revolúciu spôsobila, že ako jediný druh chápeme metafory a násilie sme premenili na spoluprácu pri love.
Niektoré jeho teórie, napríklad o tom, že pred dvetisíc rokmi mali ženy zladené menštruačné cykly, znejú bláznivo, no mýty, ktoré majú o pôvode sveta niektoré kmene, nie sú o nič bláznivejšie. Taká je aj legenda o žene so zebrím penisom.
Prečo vám niekedy všetko ide

Ak sa necháte uniesť príhehmi lovcov a zberačov, možno sa pri čítaní znenazdajky dostanete do stavu zváštnej blaženosti a prestanete vnímať okolie. Tento mentálny fenomén sa volá flow.
Zažíva zlatú éru a je čoraz populárnejší. Meditácia, prokrastinácia, pozitívne myslenie či autogénny tréning sú pri ňom už témami včerajška.
Skúmajú ho neurovedci, vyučujú športoví tréneri, diskutujú o ňom umelci a prisahajú naň lektori osobného rozvoja. Kde sa tento zázrak berie, ako ho spoznať a čo treba urobiť, aby človeka poctil svojou prítomnosťou? Všetko nájdete v článku od Mária Šmýkala.
Poprava Mata Hari

Október, sto rokov dozadu. Kým na frontoch zomierajú stovky mužov denne, neďaleko Paríža vojenský oddiel popraví ženu. Tanečníčku a femme fatale, ktorej meno dnes pozná každý. Mata Hari zomierala tak ako žila.
S pompou a gráciou. Obliekla si svoje najlepšie šaty posiate perlami, na hlavu si nasadila elegantný klobúk, cez plece si prehodila kožuch. Aké boli jej posledné slová?
Záhada smrti v ponorke

August o sto rokov neskôr. Ďalšia poprava. Alebo to bola iba nehoda?
Prípad švédskej novinárky Kim Wallovej, ktorá sa vybrala napísať reportáž z plavby v ponorke, no nikdy sa z nej nevrátila, je čoraz záhadnejší.
Svetové médiá mu venujú titulné stránky. To, čo sa stalo, pomenoval šéfredaktor dánskeho najčítanejšieho denníka ako „najpozoruhodnejší prípad vraždy v dánskej histórii“. Detaily sú ako vystrihnuté zo skutočného severského krimi.
Príbeh slovenského veterána zo svetovej vojny

Nádych temnoty má v sebe aj príbeh Mateja Kocáka, rodáka z obce Gbely, ktorý ako mladý chlapec odišiel do Ameriky, aby sa napokon do Európy vrátil ako vojak. Aby v ťažkom boji prežil, kryl sa mŕtvolou veľkého psa.
Za odvahu ho Američania ocenili hneď dvakrát. Patrí k jedným z mála dvojnásobných držiteľov prestížneho vyznamenania Medal of Honor, dokonca jeho meno na znak uznania nesie aj transportná loď amerického námorníctva.
Prečo sú halušky národné jedlo

Ak sa dnes spýtate, čo je slovenským národným jedlom, dostanete jednoznačnú odpoveď. Bryndzové halušky. Ale kto to kedy určil a prečo?
Etnologička Zora Mintalová-Zubercová, ktorá sa špecializuje na kulinárnu históriu strednej Európy, odpoveď pozná. A nielen to. O stolovaní našich predkov vie toľko, akoby s nimi hodovala.
O tom, čo sa servírovalo, čím sa jedlo a prečo z Blatnického hradu v roku 1721 ukradli a odviedli šéfkuchára, rozpráva miestami trochu pikantne, inde sladkokyslo. Prajeme vám dobrú chuť!
Bez EÚ by to tu vyzeralo ako v Skopje
Ziemowit Szczerek ukazuje ako a prečo má Rusko stále nohu vo dverách. Rozdrobená a traumatizovaná stredná Európa sa ťažko zjednocuje, ale je dobrým nástrojom na udržiavanie napätia a nejdenotnosti v Európe.
Budú si musieť získať srdcia aj mysle
"Čo odvráti túžbu po samostatnosti? Spravodlivá distribúcia národného bohatstva a náležitý rešpekt voči legitímnym očakávaniam rôznych menšín, a nie ich potláčanie." Katalánsko, Kurdi a tí druhí. Kristián Blaškovič rozmýšľa o požiadavke nezávislosti.

Beata
Balogová
