Zobudili ju okolo piatej ráno. Noc strávila v špinavej cele väzenia Saint-Lazare. Prvé, čo jej oznámili, keď otvorila oči, bolo, že dnes zomrie. Aj tak si obliekla svoje najlepšie šaty posiate perlami, na hlavu si nasadila elegantný klobúk, aby zakryla pribúdajúce šediny a to, v akom katastrofálnom stave boli jej vlasy po deviatich mesiacoch strávených vo väzení.
Cez plece si prehodila kožuch, aby ju naposledy ochránil pred studeným októbrovým vzduchom. Som pripravená, zneli jej posledné slová, píše sa v článku Poprava Mata Hari, 1917, ktorý poskytla novinám Medzinárodná spravodajská služba.
Prijala svoj osud
Bol 15. október 1917. Viezli ju spiacim Parížom, mestom, ktoré vášnivo milovala zo všetkých najviac, hoci nebola rodená Francúzka, ale Holanďanka. V čiernom aute, skrytá za tmavými sklami, si Mata Hari poslednýkrát vychutnávala atmosféru zbožňovaných ulíc.
Miesto, kam ju doviezli, bolo oproti nim vlhké a skľučujúce. Ocitla sa na premočenom kašovitom poli niekde na periférii Paríža, práve začínalo svitať. Jej módne členkové topánky sa zarývali do bahna rozbrázdeného od nájazdov kavalérie.
Nie, nechcem byť priviazaná k stĺpu, zdvorilo povedala svojim katom. A už vôbec nedovolila, aby ju zviazali. Musím si dať na oči tú šatku? Otočila sa s prosbou v očiach na právnika. Nevzpierala sa, ostávala pokojná a vyrovnaná, a to jej azda pomohlo splniť jej posledné požiadavky.
Dvanásť vojakov v kaki uniformách a červených fezoch na hlavách zdvihlo pušky. Ak čakali, že naposledy uvidia slávnu atraktívnu a provokatívnu ženu, ktorej jediný pohľad dokázal zvádzať davy, ostali zrejme zaskočení.
Pod drahým zovňajškom nevideli nič, iba vyziabnuté bezduché telo. Akokoľvek zlomená bola, k tomu, že bola špiónkou nemeckej armády, sa nikdy nepriznala. A teraz za to mala dostať najvyšší trest, keďže všetci boli presvedčení, že je špiónkou.
Za údajnú dvojitú špionáž bola v meste Vincennes 15. októbra 1917 popravená. (zdroj: Profimedia)Koniec mimoriadneho života
Mata Hari krátko zamávala dvom vzlykajúcim mníškam, ktoré boli vo väzení a aj na poslednej ceste jej jedinou oporou, a poslala vzdušné bozky. Jeden smeroval kňazovi a druhý jej právnikovi, ktorý bol aj jej niekdajším milencom.
