ŠAŠTÍN-STRÁŽE. „Náš malý rodinný penzión sa nám podarilo zariadiť z eurofonodov,“ víta nás na Záhorí vitálna šesťdesiatnička Anna Packová. Že na penzión prispela aj Európska únia, oznamuje aj ceduľa vedľa vstupnej brány.

Anna Packová do cestovného ruchu vhupla neplánovane pred štyrmi rokmi. „Keď sa mi naskytla príležitosť kúpiť starý secesný dom, okolo ktorého som dennodenne chodila do práce, neváhala som. Vtedy som ešte ani len netušila, že budem prevádzkovať ubytovanie,“ vysvetľuje Packová popritom, ako nás sprevádza po penzióne zariadenom v starosvetskom štýle. Výzvu, ktorá podporovala rekonštrukciu rodinných domov na nízkokapacitné ubytovacie zariadenia, objavil na internete jej syn Frederik.
Penzión je počas našej návštevy úplne prázdny, noví hostia majú prísť až o niekoľko dní.

V jednej z izieb sa Packová pristaví a ukazuje nám čiernobielu fotografiu, na ktorej je dom v pôvodnom stave. Dom na rohu ulice bol neobývateľný, mal deravú strechu a zničenú fasádu.
Neďaleko penziónu stojí jedna z najvýznamnejších bazilík na Slovensku. Baziliku Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne každoročne navštívia desaťtisíce veriacich. Aj to bol dôvod, prečo Packovcom renováciu schválili. Cieľom projektu Európskej únie bola totiž podpora regionálneho cestovného ruchu.
„Paradoxne ani jeden pútnik sa u nás neubytuje. Prichádzajú sem len na otočku, aj jedlo si berú z domu,“ prezrádza Packová. V posledných rokoch k nim chodia hostia, ktorí cestujú za golfovým ihriskom vo vedľajšej dedine.

S riadením penziónu Packovej pomáha syn, ktorý nám objasňuje, že penzión nepostavili s vidinou rýchleho zbohatnutia. Bral to skôr ako zábavku pre mamu, ktorá prevádzku penziónu stíha popri práci v školskej družine.
„Ak by mal byť penzión naším jediným zdrojom príjmov, museli by nám eurofondy vyplatiť vopred. A nie s 50-percentným refinancovaním, ale so stopercentným,“ ilustruje Frederik náročnosť podnikania v cestovnom ruchu.
Packovci na začiatku do celého objektu investovali z vlastného vrecka, zobrali na seba záväzky a počas prvých rokov bol ich najväčším nepriateľom čas, pretože museli preinvestovať minimálne 80 percent z celkových nákladov. Európske peniaze dostali naspäť postupne v troch splátkach.