V čase, keď do Rakúska zavliekli Michala Kováča mladšieho, ste boli rakúskym ministrom zahraničných vecí. Ako ste tú situáciu vnímali?
„V tom čase bola veľmi ťažká komunikácia. Úplne na začiatku nebolo celkom jasné, že za únosom stál Vladimír Mečiar. Boli nejaké podozrenia a klebety, dôkazy však chýbali. Ale aj keď je situácia náročná, znamená to, že sa treba na politickej úrovni rozprávať o to viac. Ak zastavíte akýkoľvek kontakt, prípadne rozhovory o prístupe do EÚ, beriete ako rukojemníka celú krajinu kvôli jedinému človeku.“
Neexistuje nejaká hranica, kedy si poviete, že už naozaj stačí?
„Absolútne nesúhlasím s Mečiarovou politikou a týmito kriminálnymi činmi, ale krajina ako taká je dôležitejšia a v ťažkých časoch sa musíme rozprávať o to viac. Vždy som zastával názor, že ktokoľvek je pri moci, je partner. Aj keď bol pri moci Mečiar a rovnako je to aj dnes s Robertom Ficom. Možno majú iné politické názory, ale sme susedia, a tak musíme spolupracovať, jeden druhého počúvať a myslieť pozitívne. To platí pre všetky krajiny, nielen pre Slovensko.“
Ako ste sa pozerali na samotného Mečiara?
„Stretol som ho párkrát, na osobnej úrovni bolo všetko v poriadku, no nemal som pocit, že by ho nejako zaujímali ekonomické alebo európske záležitosti, skôr sa sústredil na domáce veci. Vnímal som aj to, že sa o ňom vždy hovorilo v súvislosti s korupciou a mnohé krajiny EÚ boli v tom čase proti tomu, aby sme sa rozprávali aj so Slovenskom. Podľa mňa je potrebné, aby politici boli v kontakte a problémy riešili.“
Bývalý rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)To znamená, že napriek všetkým podozreniam a tomu, že sa zo Slovenska v tom čase stala čierna diera Európy, ste ho považovali za partnera?
„Dá sa to tak povedať, no pri samotných rozhovoroch musí byť človek čo najpriamejší a najtvrdší. Nemôžete sa hanbiť. Práve toto je spôsob komunikácie, akému väčšina autokratických vládcov rozumie najlepšie.“
Ako veľmi tvrdý v takýchto rozhovoroch môžete byť?
„Nikdy som nebol veľmi diplomatický, počas mojej kariéry som sa viac rozprával so zástupcami biznisu v Európe, čo zďaleka nie sú diplomatické reči, je to tvrdá práca. A aj ako minister zahraničných vecí som sa snažil byť čo najpriamejší. Diplomati možno majú svoj vlastný jazyk, ale politici by mali hovoriť jasne.“
V pozícii ministra zahraničia ste stáli na čele skupiny, ktorá viedla s krajinami strednej a východnej Európy prístupové rokovania. Ako vyzerali tie so slovenskými zástupcami?
