BRATISLAVA. Slnečné lúče prenikajú pomedzi koruny stromov, na ktorých sú zvyšky lístia najrozmanitejších farieb. Po tom, čo už ľudia začali zo skríň pomaly vyťahovať zimné kabáty, nie je problém na ulici stretnúť človeka iba v tričku.
Takzvané babie leto mnohí považujú za najkrajšie obdobia roke. Je to totiž jedna z posledných príležitostí, keď sa dá ešte vyhriať na slnku.
Napríklad v pondelok meteorológovia v Hurbanove namerali viac ako 25 stupňov Celzia, čo podľa tabuliek zodpovedá letnému dňu. Teplotný rekord, viac ako 23 stupňov, padol aj v Poprade.
„Teplé počasie bude prevládať do konca týždňa, od nedele do utorka očakávame zhoršenie počasia sprevádzané ochladením a dažďom,“ hovorí meteorológ Marek Kučera.
V poslednom októbrovom týždni by však mohla prísť ešte jedna fáza babieho leta, aj keď teploty nad 20 stupňov už zrejme nevystúpia.
V pondelok bol letný deň, babie leto potrvá do konca týždňa Čítajte Babích liet ubúda
Na to, aby aj meteorológovia začali hovoriť o babom lete, treba, aby ustálené a relatívne teplé počasie trvalo aspoň päť dní.
Teploty nemusia nutne stúpať k 25 stupňom Celzia, no dôležité je ustálené slnečné počasie a takmer úplné bezvetrie.
„V druhej polovici októbra to býva bežné, je to ideálny čas na vysokohorskú turistiku, pretože vo vyšších polohách sa nevyskytujú teplotné inverzie a býva tam ideálna dohľadnosť,“ vysvetľuje klimatológ Pavel Matejovič.
Pod vplyvom globálneho otepľovania však takýchto teplých jesenných období býva čoraz menej. Môže to podľa meteorológa Dávida Ščepku súvisieť so zmenami v rekordne rýchlo topiacej sa Arktíde.
Aspoň päť dní
- Musí trvať ustálené a slnečné počasie na to, aby sa mohlo hovoriť o takzvanom babom lete.
„Sladký arktický a grónsky ľad v severnom Atlantiku odtláča Golfský prúd na juh a vzniká takzvaná diera v globálnom otepľovaní,“ hovorí Ščepka. Znamená to, že jednotlivé vzduchové brázdy, teda tlaková výš či níž, ktoré zásadne ovplyvňujú počasie, sa posúvajú smerom na juh. V praxi preto babích liet postupom času ubúda.
Ščepka taktiež upozorňuje, že posuny sú badateľné aj pri iných zvyčajných meteorologických javoch.
„Napríklad Medardova kvapka sa posúva z júna a júla na máj, s čím súvisí aj zaznamenaný trojnásobný nárast búrkových dní na konci apríla,“ vysvetľuje.
Príroda babie leto potrebuje
Medzi rokmi 2000 až 2009 klimatológovia zaznamenali iba tri babie letá, ktoré charakterizovalo aspoň päť za sebou idúcich slnečných dní bez zrážok. Na to, aby sme mohli hovoriť o babom lete, je dôležité aj to, aby sa takéto dni vyskytli v presnom termíne, spravidla to býva v rozmedzí od polovice septembra do konca októbra.
„Toto obdobie je určite prospešné aj pre prírodu, hlavne pre zvieratá, ktoré si tvoria zásoby potravy na zimu,“ hovorí Matejovič. Babie leto okrem toho dáva silný signál pre listnaté stromy, ktoré aj vďaka nemu vedia, kedy majú začať zhadzovať listy. Počas nocí totiž pri vysokom tlaku vzduchu klesá teplota omnoho výraznejšie.
Veľké výkyvy teplôt, keď medzi dňom a nocou nie sú výnimočné ani 20-stupňové rozdiely, spôsobujú aj časté ranné hmly, ktoré sa nazývajú radiačné. Princíp je presne ten istý, ako keď sa pred ústami počas jesenných večerov objavuje vodná para.
Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na najbližšie dni pre celé Slovensko výstrahu pred hmlami, ktoré sa ojedinele môžu udržať počas celého dňa.
Beata
Balogová
