BRATISLAVA. Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska v stredu podpísal ratifikačnú listinu k dokumentu Kigalský dodatok k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.
Informoval o tom Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.
S ratifikáciou Kigalského dodatku k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu súhlasila vláda na júlovom rokovaní.
Redukcia fluórovaných plynov
V dodatku, ktorý uzavreli v októbri minulého roku v rwandskom Kigali, sa zmluvné strany Montrealského protokolu zaviazali postupne redukovať výrobu a spotrebu fluórovaných plynov (HFC). Návrh na ratifikáciu je z ministerstva životného prostredia (MŽP).
Medzinárodné spoločenstvo pristúpilo na pôde OSN k viacerým krokom k zastaveniu ničenia stratosférického ozónu a odvráteniu hroziacej ekologickej katastrofy.
Na stretnutí vo Viedni bol v marci 1985 prijatý Dohovor o ochrane ozónovej vrstvy ako východiskový dokument pri ďalšom riešení tohto globálneho problému.
Kiska vyzýva Fica na stretnutie ústavných činiteľov k EÚ Čítajte Nadväzne naň bol v septembri 1987 prijatý prvý vykonávací protokol - Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, ktorý ustanovuje podmienky a regulačné opatrenia vedúce k postupnému obmedzovaniu výroby a spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.
Ich náhradou sa stali fluórované uhľovodíky, ktoré sa používajú najmä v chladiacich a klimatizačných zariadeniach, v tepelných čerpadlách, v systémoch protipožiarnej ochrany a pri výrobe izolačnej peny.
Kigalský protokol má znížiť rast teploty
Fluórované uhľovodíky síce nepatria k látkam, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, sú to však skleníkové plyny s významným potenciálom globálneho otepľovania.
Z tohto dôvodu došlo k všeobecnej zhode zahrnúť fluórované uhľovodíky pod režim montrealského protokolu prijatím dodatku, ktorý postupne obmedzí ich výrobu a spotrebu.
"Celosvetové postupné znižovanie spotreby a výroby fluórovaných uhľovodíkov je nevyhnutné na zníženie ich príspevku k zmene klímy a zabránenia ich neobmedzenému zavádzaniu najmä v rozvojových krajinách," píše MŽP s tým, že Kigalský dodatok je tiež dôležitým príspevkom k vykonávaniu Parížskej dohody a jej cieľa udržať zvýšenie teploty výrazne pod hodnotu 2 °C.
Nárast globálnej teploty by sa mal prijatím Kigalského dodatku znížiť o 0,5 °C. Zmluvné strany musia zredukovať výrobu a spotrebu fluórovaných uhľovodíkov najneskôr do roku 2045.
Kigalský dodatok sa bude implementovať pomocou už platných právnych predpisov Európskej únie. Platnosť nadobudne 1. januára 2019.
