BRATISLAVA. Presne desať rokov uplynulo v máji od momentu, keď úradníci niekdajšieho ministra výstavby Mariana Janušeka za SNS zverejnili oznámenie o tendri za 120 miliónov eur na nástenke v uzavretej chodbe budovy rezortu.
V stredu Janušeka odsúdili na dvanásť rokov väzenia. Deväťročný trest dostal aj jeho nástupca v rezorte po odvolaní Igor Štefanov.
Prečo sa však jedna z najväčších korupčných káuz ťahala roky, aj to len do prvého verdiktu, proti ktorému sa bývalí politici odvolali?
Prípad roky viazol na polícii. Hoci prvé podozrenia z obchádzania zákona siahajú ešte do roku 2007, polícia začala prvé trestné stíhanie v prípade až v septembri 2009. Konkrétnych ľudí vrátane oboch exministrov napokon obvinila o ďalšie dva roky neskôr v marci.

Ich odsúdenie sa pritom v tom čase javilo ako nereálne a aj samotní aktéri si z hrozby v tom čase nič nerobili.
„Tie trestné oznámenia sú žartovnou udalosťou,“ vyhlásil Štefanov ešte ako dosluhujúci minister. Jeho vina bola vraj v tom, že ešte ako úradník pracujúci pod Janušekom podpisoval miliónové zmluvy.
V tom čase sa naozaj ani nemusel obávať. Stále ho totiž bránila poslanecká imunita, pričom Generálna prokuratúra, ktorú vtedy dočasne viedol Ladislav Tichý, odmietla požiadať parlament, aby ho zbavil imunity.
Tichý to zdôvodňoval tým, že polícia nevedela Štefanovovi preukázať žiadnu vinu.
„Dosiaľ neboli preukázané všetky skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali predložiť žiadosť o súhlas s trestným stíhaním poslanca Igora Štefanova,“ odkázal v tom čase Tichý, ktorý celý spis s nástenkovým tendrom vrátil na dovyšetrenie.
Janušek pri vyjadreniach o tendri opakoval len toľko, že podpisoval, čo mu dali na stôl, a o žiadnej nástenke nevedel.