Alexej Fulmek sa spoznal s Petrom Vajdom ako 26-ročný novinár v roku 1992. Bol mu najskôr tútorom no neskôr čoraz viac partnerom.
Fulmek dnes vedie vydavateľstvo Petit Press, ktoré s Vajdom vybudovali a ktoré 25 rokov formovalo slovenský mediálny priestor.
Spomínate si na prvé stretnutie s Petrom Vajdom?
"Bolo to v roku 1992. V októbri som sa vrátil z Gruzínska, kde som ako novinár pokrýval pre denník Smena gruzínsko-abcházsku vojnu a šéfredaktor Karol Ježík mi ponúkol miesto svojho zástupcu. V tom čase sme už vedeli, že Mečiarova administratíva pripravuje prevrat v Smene a že vedenie bude odvolané v januári, pravdepodobne hneď po vzniku samostatného Slovenska.
Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných Čítajte Stal som sa teda súčasťou štvorčlenného vedenia denníka SME v zostave Jozef Weiss, Karol Ježík, Ján Kamenistý a ja a dozvedel som sa, že existuje nejaký pán Peter Vajda a v prípade, že sa rozhodneme odísť zo Smeny do nového projektu, jeho Prvá slovenská investičná skupina je ochotná investovať a pomôcť nám.
Videl som v tom okamžite šancu a jedinú možnú voľbu napriek tomu, že som toho človeka nikdy predtým nestretol.
Peter si spomínal na našu prvú schôdzku s Karolom Ježíkom na Donovaloch, ale úprimne, toto stretnutie mi neutkvelo v pamäti.
Pamätám sa na neho prvý raz, keď vystúpil v Bratislave pred celou redakciou a povedal nám svoje podmienky, že mu ide o zachovanie slobodného a nezávislého priestoru pre novinárov a že ak väčšina redakcia prejde do nového projektu a budeme v ňom ako redaktori aspoň čiastočne spoluinvestovať, pomôže nám financovať nový projekt. A to sa stalo. Chcel, aby sme boli motivovaní.
Po tom, čo vtrhlo do redakcie nové vedenie štátnej akciovej spoločnosti Smena, do desiatich dní sme založili denník SME.
Pamätám sa, že som vtedy vložil do našej spoločnosti 40 000 korún. Prvá slovenská investičná spoločnosť dala na úvod do projektu dva milióny, ktoré sa nakoniec vyšplhali až do 70-miliónovej investície. Všetky kroky sme koordinovali s Petrom a on si vybral k riaditeľovi Jozefovi Weissovi mňa ako druhého konateľa spoločnosti, čo bol odvážny krok, keďže som mal len 26 rokov. Rok na to som sa stal riaditeľom vydavateľstva."
Ako sa menil Peter Vajda za tie roky, počas ktorých ste sa poznali?
“Peter Vajda bol vizionár a zároveň muž briskného, racionálneho myslenia, novátor, ale zároveň ctiteľ tradičných hodnôt a morálnych zásad.
„
"Tvrdo pracoval, spočiatku sme sa v trojici s Karolom Ježíkom stretávali raz do týždňa, vždy sa do hĺbky zaujímal o to, čo sa deje vo vydavateľstve.
Postupne sa frekvencia stretnutí znižovala, jeho dôvera k nám stúpala a povedal by som, že asi tak posledných desať rokov si už aj trošku doprial pohodlie života, vymenil askézu za aktívny relax, začal ešte viac cestovať, hral golf, našiel záľubu vo víne a netrávil v práci desať - dvanásť hodín. Navštevoval syna v USA a začal si užívať aj rolu starého otca."
V čom bol Peter Vajda iný ako iní podnikatelia toho obdobia?
"To neviem, lebo som žiadnych podnikateľov v tom období nepoznal. V princípe však bol veľmi priamy, čestný a racionálny. Vždy dodržal slovo.
Po tom, čo sme porazili denník Smena v roku 1995 a fúzovali ho so Smenou a zdedili sme do akcionárskej štruktúry Jozefa Majského, jasne som pochopil rozdiel medzi ním a ostatnými podnikateľmi.
Peter mal demokratický prístup k ľuďom a nikdy nezneužíval svoju moc. Majského potom v roku 1999 zo spoločnosti vyplatil.
Peter Vajda bol vizionár a zároveň muž briskného, racionálneho myslenia, novátor, ale zároveň ctiteľ tradičných hodnôt a morálnych zásad. Poskytol nám priestor, ktorý si nikdy neuzurpoval pre seba. Bol pre nás prirodzenou autoritou a človekom, ktorého názor nás zaujímal, aj keď sa od toho nášho mohol odlišovať.
V Petrovi Vajdovi sa totiž snúbilo viacero pozoruhodných vlastností. Okrem úžasnej energie a entuziazmu budovať a spolupodieľať sa na nových projektoch, zároveň zohľadňoval rovinu etickú i estetickú a nešlo mu za každú cenu iba o zisk. Peter Vajda menil našu spoločnosť neokázalo a nenápadne, v tom bol asi hlavný rozdiel medzi ním a inými podnikateľmi."
Človek, ktorý nechcel atómový kufrík ani moc Čítajte Nakoľko ovplyvňovalo jeho podnikanie to, že vlastnil noviny?
"Významne, odobranie licencie mečiarovsko-magulovským ministerstvom financií jeho firme a znemožnenie spravovať fondy bolo pomstou za podporu denníka SME. Celé to vyústilo do Petrovho odchodu do Prahy v roku 1995.
V podstate ho vyštvali do Čiech za to, že nám pomohol. Bol na zozname nepriateľov. Na druhej strane ho vlastníctvo médií odlišovalo od ostatných podnikateľov. Faktom ostáva, že bez jeho finančnej pomoci by sme prvé štyri roky denníka SME neprežili."
Akú rolu zohral v kľúčových momentoch histórie SME?
"Kľúčovú, bol pri každom dôležitom rozhodnutí. Pri investíciách do regionálnych periodík, do tlačiarní, pri založení Korzára, pri vstupe a výstupe Majského, pri ovládnutí Smeny, pri kúpe Roľníckych novín, Práce, Národnej obrody.
Spolu sme rokovali o vstupe nemeckého vydavateľa Verlagsgruppe Passau do nášho vydavateľstva v roku 1999, rovnako ako neskôr zmenu nemeckého akcionára za Rheinisch Bergische, ako aj ústupe Penty do minority pri prevzatí akcií od Nemcov. Bol skrátka pri všetkých významných rozhodnutiach."
Aký vplyv mal na svoje okolie? Aký bol jeho vzťah k vám?
"Peter bol milý človek, rád každého poučil o čomkoľvek, často sme sa stávali terčom jeho poučovania, bol vzdelaný, veľa čítal. Bol inšpiratívny, rád som s ním trávil čas, vždy som sa tešil, keď sme sa mali stretnúť, či už v Prahe, alebo Bratislave, alebo vo viniciach na Sonberku. Bol tolerantný a kooperatívny, ctil win-win princíp a aj preto mohol spolupracovať s toľkými spoluakcionármi.
“Nemal rád čierno-biele videnie sveta a rozdelenie sveta na tých dobrých a tých zlých. Chcel objektívne vyvážené solídne neútočné múdre, ale vecne kritické noviny.
„
Bol veľmi kreatívny. Keďže som sa s Petrom Vajdom zoznámil ako dvadsaťšesťročný novinár s minimom manažérskych skúseností a bol medzi nami takmer dvadsaťročný vekový rozdiel, stal sa mojím radcom, mentorom, ale aj oponentom a kritikom.
Zažili sme v novinách mnohé zlomové okamihy, krízy či vierolomné situácie a Peter nikdy nestrácal nadhľad a eleganciu. Jeho vzťah ku mne bol spočiatku tútorský, ale postupne sa stával čoraz viac partnerským. A ja som ho za to nikdy neopustil."
S akými novinami by bol naozaj stotožnený?
"Za Karola Ježíka sme bojovali o demokratické smerovanie Slovenska. Po porážke Mečiara a Karolovej smrti nastalo obdobie štandardizácie denníka SME a po nástupe Milana Šimečku a neskôr Matúša Kostolného do funkcie šéfredaktora hovoril o túžbe vydávať noblesné noviny bez nízkych útokov. Nemal rád čierno-biele videnie sveta a rozdelenie sveta na tých dobrých a tých zlých. Chcel objektívne vyvážené solídne neútočné múdre, ale vecne kritické noviny."
Ako vnímal zmeny, ktoré za posledné desaťročie formovali mediálny trh, napríklad záujem finančných skupín a oligarchov o noviny?
"My sme boli na trhu vždy ofenzívni, za dvadsaťpäť rokov sme urobili desiatky akvizícií. Spoluformovali sme slovenský mediálny trh, nezostali sme nenápadným hráčom v úzadí. Krízu po roku 2008 vnímal veľmi intenzívne a už vtedy mi hovoril, že pokojne môže trvať aj dekádu, kým začneme opäť rásť v tržbách.
Nebol rád, keď sme prepúšťali a znižovali náklady. Vždy zdôrazňoval, že treba hľadať predovšetkým rastový potenciál. Samozrejme, mal pravdu.
Nástup a vstup finančných skupín do mediálneho prostredia vnímal ako prirodzenú súčasť procesu krízy.
Nedémonizoval ich, rozlišoval medzi finančnými skupinami podľa reálnych krokov, ktoré robili, aj keď vstup Penty do nášho vydavateľstva v roku 2014 nepovažoval za šťastný, výsledky našich rokovaní s Jaroslavom Haščákom na jeseň 2014 o ústupe Penty do minority nenazýval víťazstvom, ale remízou.
Ostáva teraz na nás spolu s partermi Petra Vajdu v Prvej slovenskej investičnej skupine, aby sme zachovali DNA nášho vydavateľstva a kultúru, ktorú Peter spoluvytváral a pomohla nám úspešne prežiť už dvadsaťpäť rokov."
Beata
Balogová
