
NOVÁKY. Bolo ešte leto, schyľovalo sa k búrke z tepla. Vietor zosilnel, no namiesto dažďa prekvapilo ľudí sneženie. Nad Zemianskymi Kostoľanmi sa vznášal popolček, ktorý pokryl celé obydlia.
„Nemohli ste vyjsť von, nič ste nevideli. Bolo to tu samý popol, štípali vás oči,“ spomína Anna Radosová, ktorá žije v Zemianskych Kostoľanoch v prievidzskom okrese 57 rokov.
Popolčeka vraj vo vzduchu poletovalo toľko, že tí, čo nezavreli okná, ho doma nazbierali aj za lopatu. Spúšť z konca toho leta Radosová pripodobňuje k púštnej búrke.
Je jeseň, v ovzduší lietajú len jemné pavučinky, ktoré sú symbolom babieho leta. V tichej radovej zástavbe domov na začiatku obce Radosová práve umýva okná, z kuchyne počuť rádio.
„Prach a popol sú tu také rozšírené, že okná by ste mohli umývať dennodenne. Na záhrade preto nemôžeme mať ani normálny stôl, len z plastu. Kto by to každý deň utieral?“ pýta sa.
Ukazuje na neďaleký veľký komín. „Elektráreň Nováky znečisťuje prostredie v takej miere, že pomaly každý druhý človek tu má rakovinu,“ hovorí Radosová.
Popolčekový odpad z elektrárne pochádza zo skládok v blízkosti obce. Pracovníci ho podľa nej pravdepodobne koncom leta nepoliali a vietor ho rozvial po Kostoľanoch. Život v tejto lokalite označuje za rizikový.
„Nepomôžeme si,“ pokrčí plecami jej sused Jozef Mesároš. Celý život pracoval ako baník v susedných Novákoch, teraz ako dôchodca musí vdychovať popolček z elektrárne.
Vyzdvihuje však, že spolu s Hornonitrianskymi baňami zamestnáva v Trenčianskom kraji a špeciálne v tejto oblasti veľa ľudí.
Politici sa však podľa neho o život bežných ľudí príliš nezaujímajú, župné voľby aj preto vynechá. „Nezáujem. Spravia si, čo chcú, čo my s tým narobíme,“ hovorí o politikoch.

Čo tí zelení stále majú, nechápu baníci
Hornonitrianske bane Prievidza patria v Trenčianskom kraji k najväčším zamestnávateľom. Uhlie vyťažené v baniach dodávajú do elektrární Nováky, ktoré jeho spaľovaním vyrábajú elektrinu.

Elektrárne Nováky sú podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze druhým najväčším priemyselným znečisťovateľom na Slovensku.
Okrem emisií skleníkových plynov znečisťujú ovzdušie vo výraznej miere aj prachovými časticami.
Zlé ovzdušie má podľa inštitútu na svedomí ročne takmer šesťtisíc predčasných úmrtí Slovákov.
Hornonitrianske bane zasa figurovali pred dvoma rokmi v „alobalovej“ kauze.
Bývalý poslanec Smeru Vladimír Jánoš podľa svojej exmanželky nosil domov peniaze, ktoré údajne dostával od šéfa Hornonitrianskych baní Petra Čičmanca a doma ich balil do alobalu, aby nezhoreli.
Jánošova bývalá manželka tvrdila, že „spolupracovali“ aj s premiérom Robertom Ficom zo Smeru. Jeho vláda bane dotuje veľkými sumami.
Práve v týchto dňoch niekto kauzu pripomenul, keď veľkú sochu baníka v Prievidzi zabalil do alobalu.
V okolí Prievidze či Novák nie je ťažké natrafiť na mužov, ktorí pracujú či v minulosti pracovali okolitých baniach. Jednou z nich je baňa Cigeľ, ktorá sa nachádza v Sebedraží.
„Táto baňa bude o chvíľu končiť a to je veľká škoda,“ hovorí výrečnejší muž z dvojice, ktorá postáva pred garážou blízko parkoviska pri bani. Predstaví sa ako František Hrdý.
Hovorí, že aj so svojím spoločníkom sú úž na dôchodku, no obaja pracovali v bani.
Hrdý spomína, že vedie aj prievidzskú pobočku slovenskej numizmatickej spoločnosti. Na minciach ho najviac fascinuje výtvarné stvárnenie.
Baníkom bol aj jeho otec, ktorý pri pracovnej nehode prišiel o život, a v tradícii pokračuje aj jeho syn. V bani Cigeľ je podľa neho uhlia ešte dosť, len dotácie vlády sú vraj slabé. „Ťažba bola vždy dotovaná štátom, aj za socializmu, aj teraz,“ hovorí.