Študovali ste na fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave, kde je viac možností na uplatnenie sa, no rozhodli ste sa vrátiť späť do malého mesta. Prečo?
„Na strednú školu som chodil na bánovskú priemyslovku a v tom čase vznikol v meste zaujímavý inštitút, mládežnícky parlament.
Robili sme pravidelné komunitné podujatia pre mladých a úradníčka, ktorá nás viedla, nám na ne pomáhala zháňať od mesta prvé peniaze. Akciami sme oslovili skupinu ľudí, o ktorú mesto dovtedy nejavilo veľký záujem.
To ma povzbudilo vrátiť sa sem a robiť akcie pre sídliskové deti. Sám som vyrastal v telocvičniach a na sídlisku, boli sme ešte generácia detí, ktoré sa naháňali po ulici.“
“Niektorí na Tisa dodnes spomínajú v dobrom. Ale ľudia sú najmä znechutení a zúfalí, nie sú spokojní so životnou úrovňou, a preto sa dávajú strhnúť jednoduchými riešeniami.
„
Nebáli ste sa, že tu budete mať problém nájsť si zamestnanie v odbore?
„Vedel som, že sa chcem vrátiť, takže som to riešil už v poslednom ročníku na vysokej.
Na jednej základnej škole práve hľadali učiteľa telesnej výchovy a občianskej náuky. Vydržal som tam nejaké dva, tri roky.“
Prečo ste odišli?
„Mal som mzdu na totálnom minime. V televízii síce zverejňujú maximálny plat začínajúceho učiteľa, ale vychádzajú z celého úväzku na 24 hodín a v realite je to úplne inak.
Riaditelia vám málokedy dávajú celý úväzok, niektoré hodiny dajú radšej odučiť starším učiteľom, ktorí na to nemajú kvalifikáciu, ale pre školu je to lacnejšie.
Mladý učiteľ tak nemá motiváciu zostávať na škole. Školstvo tiež trpí tým, že v rámci učiteľského zboru býva veľa malých zákulisných bojov, ktoré mladých učiteľov odrádzajú. Školu, kde som učil, v minulosti zlúčili s druhou základnou školou a pôvodní učitelia z jednej školy išli proti tým druhým.“
Ako sa vám žije v Trenčianskom kraji? Má tu mladý človek čo robiť?
