Akí sú muži, ktorí učia a pletú vrkoče

Muž do škôlky nepatrí, učiť v škôlke vraj „nie je dôstojné jeho pohlaviu“. S takouto reakciou sa stretol Pavol Blaha.
O Svetoslavovi Peškovi si zasa rodičia detí mysleli, že je frajerom niektorej z učiteliek, Michala Melikanta si pomýlili so školníkom. Jednoducho, muž učiteľ v materskej škole je na Slovensku úkaz. Potvrdzujú to aj štatistiky.
Ak máte v škôlke jedného učiteľa, je to výnimočné, ak sú dvaja, je to priam zázrak. Na celom Slovensku je ich podľa najaktuálnejších údajov v súkromných aj štátnych materských školách dovedna 49. Ani pol percenta, a stále to je najvyššie číslo v histórii. Príbehy tých, ktorých štatút jednorožca neodradil, zozbierala Ela Rybárová.
Ako by sa mali učiť deti v škôlke

Ak sa pozrieme do minulosti, zistíme, že za vznikom inštitúcie pod názvom „kindergarten“, je priemyselná revolúcia, ktorá začiatkom 19. storočia vyhnala ženy do fabrík.
Názory na to, kto je najvhodnejším kandidátom pre výchovu najmenších sa v priebehu rokov menili.
Najnovšie medzinárodné štúdie hľadali odpoveď na to, čo by väčšia prítomnosť mužov v materských školách zmenila. K čomu dospeli, nájdete v pokračovaní témy.
Návod na zaručené sebavedomie bol lož

Vieme, že myšlienky menia naše telá. Ale platí to aj opačne, že telá menia naše myšlienky?
Pýtala sa v roku 2012 psychologička Amy Cuddy, ktorá spolu s dvoma kolegyňami z prestížnych amerických univerzít zverejnili zázračný návod, ako si zvýšiť sebavedomie pred pohovorom alebo prvým rande.
Ich recept sa stal okamžite celosvetovým hitom, no len do momentu, kým jeho účinky nezačali preverovať iní vedci. Spornou sa stala otázka, či predstieranie silových póz dokáže zmeniť, ako nás vnímajú iní.
Funguje, ak napríklad stojíme rozkročmo s rukami v bok, nakláňame sa cez stôl s roztiahnutými prstami alebo máme ruky za hlavou a nohy na stole? Jednoducho, keď sme v pozícii, ktorou sa dáva najavo sebadôvera alebo dominancia? Zistíte to v článku Mária Šmýkala.
Midi a Vec: Hip-hop to mal ťažké, ale verili sme mu

Trochu pózy je určite aj v hiphope.
„No veľmi záleží na tom, aby bol rapper uveriteľný, musí rozprávať tak ako v skutočnom živote, ako mu huba narástla. Nesmie to byť vyumelkované, lebo ľudia vždy zbadajú, keď na nich niekto hrá formu,“ hovoria pre SME Midi a Vec.
Už je to dvadsať rokov odkedy spolu vydali kultový album Trosky. Aké boli vtedy časy, čo zažívali, keď ich po koncerte čakali na ulici nacisti a polícia ich neochránila, porozprávali v rozhovore pre Mareka Hudeca.
Recenzia albumu, ktorý ležal zaprášený na poličke

Dnešným deckám reedícia Trosiek asi veľa nepovie. No pre slovenský hip-hop je ich debut to isté, čo boli pre bigbít Zvoňte, zvonky od Prúdov. Zásadný album, ktorý predbehol žáner aj svoju dobu.
Aké je počúvať Trosky z čias, keď Kontrafakt ešte o svojom vzniku ani nesníval, polovica dnešných rapperov sa hrala na pieskovisku a hip-hop znamenal buď Chaozz v hitparáde Eso, alebo pokútne kopírované kazety z Petržalky, píše Tomáš Prokopčák.
Francúzsky spevák rozhádal celú krajinu

Hovorili im francúzski The Doors. Boli iní. V 80. rokoch sa skupina Noir Désir tešila veľkej popularite. No len do osudného výletu do Vilniusu v roku 2003, kam spevák kapely Bernard Cantat sprevádzal svoju priateľku herečku Marie Trintignant.
V hotelovej izbe sa pohádali a on ju zbil tak brutálne, že po ňu musela prísť sanitka. Tragédii sa nedalo zabrániť. Nasledoval súd, väzenie, trest, titulky spoločenských magazínov.
Po štyroch rokoch za mrežami je však Bernard Cantat späť a to, čo jeho návrat spôsobil, je zmesou obrovského hnevu, smútku i ľútosti. Veľký príbeh Francúzska súčasných dní jedinečne opisuje Kristína Kúdelová.
Mať alebo nemať zbraň? To je otázka

Na masových streľbách je niečo zreteľne americké. Dejú sa aj v iných krajinách, no tu sú omnoho bežnejšie.
Zástancovia držania zbraní však tvrdia, že čím viac Američanov bude nosiť zbraň, tým budú Spojené štáty bezpečnejšie.
Kriminálnici by si vraj dobre premysleli, či sa im zločin vyplatí, ak sa budú musieť postaviť "slušným ozbrojeným občanom". Ale vyše tridsať podrobných štúdií poukazuje na celkom inú skutočnosť. Akú, to vysvetľuje text Matúša Beňa.

Beata
Balogová
