BRATISLAVA. Politická scéna v Českej republike sa po parlamentných voľbách mení zásadným spôsobom. Ukazuje sa, že politické spektrum je pestrejšie a do rozhodovania o budúcnosti Česka vstupujú aj európske témy.
V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal podpredseda zahraničného parlamentného výboru a zároveň podpredseda SNS Jaroslav Paška.
V Česku sa v súčasnosti podľa Pašku špecifikujú strany s istými výhradami voči fungovaniu Česka v Európskej únii (EÚ), strany so zásadnými námietkami v tomto smere a strany, ktoré, naopak, oceňujú, že je krajina integrovaná ako súčasť EÚ.
"Život ukáže, do akej miery budú hľadať spoločnú reč vo vzťahu k EÚ i riešeniu domácich problémov," skonštatoval Paška.
Nekonvenčné riešenia
Poslanec Európskeho parlamentu Boris Zala (S&D) má v súvislosti s výsledkami parlamentných volieb v Česku pocit, akoby ľudia chceli experimentovať a hľadali nekonvenčné riešenia. Podľa europoslanca sa ukáže, akú skúsenosť to obyvateľom prinesie.
Ak veríme politikom, v Česku vláda nevznikne. Nemá ako Čítajte "Či sa vrátia k tradičným mainstreamovým stranám, alebo sa mainstreamovými stanú tie, ktoré sú teraz na boku. Do diskusie vstupujú nové témy a ľudia si vytvárajú názory na mnohé veci, ktoré predtým neboli," skonštatoval.
Bezprostredná sociálna situácia či problém nezamestnanosti nehrá podľa jeho slov už takú rolu ako ešte pred časom. Dominantnými sa stávajú témy ako európska integrácia, problémy suverenity, euro či migrácia.
"Hodnoty, ako sa životne orientovať, začínajú byť pre ľudí významné. Často si politikov nevolia podľa pragmatických riešení, ale podľa hodnotových orientácií," povedal Zala.
Situácia sa rýchlo mení
Europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EĽS) tvrdí, že sa politická mapa v Česku rýchlo mení. Aj podľa neho je zaujímavé, že predvolebná kampaň sa viac týkala európskych tém.
"Víťazstvo Andreja Babiša sa očakávalo, ale tie čísla hovoria o tom, že sú vyššie ako vo väčšine prieskumov verejnej mienky. Nóvum je, že do parlamentu vstúpili strany, ktoré nepôsobili predtým na politickej scéne, respektíve v parlamente. Naproti tomu tie takzvané tradičné strany trošku ustúpili," uviedol Štefanec.
Podľa neho bude zaujímavé sledovať, koho si Babiš vyberie do vlády. Europoslanec očakáva, že bude robiť v Česku viac proeurópsku politiku, než deklaroval pred voľbami.
Vlastné záujmy
V relácii sa diskutujúci zaoberali aj témou Vyšehradskej štvorky. Europoslanec Boris Zala (S&D) v vyhlásil, že Vyšehradská štvorka (V4) nenadobudla žiaden stredoeurópsky integračný rozmer.
Je to jednoducho len stretávanie sa premiérov a občas prezidentov, kde sa hľadajú spoločné kroky a keď sa nájdu, tak vtedy je to víťazstvo. Súčasne dodal, že má na V4 dlhodobo negatívny názor.
V tejto skupine podľa Zalu každý štát hrá svoju geopolitickú hru a sleduje vlastné záujmy. V4 sa podľa europoslanca nikdy nepokúsila prekročiť to, čo jej členov rozdeľuje a nájsť spoločný program napríklad v hlbšej integrácii regiónov.
"Nedospeli sme k tomu, preto som veľmi skeptický, pokiaľ ide o V4," skonštatoval.
V4 stráca vplyv
Poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec (KDH, EĽS) vníma pokles vplyvu V4 pre situáciu v Poľsku a Maďarsku. Podľa neho už táto skupina nie je to, čo bývala pred dvoma či štyrmi rokmi.
"Na druhej strane, má ale stále svoju silu. Nie je to inštitucionálna, ale neformálna skupina, ktorá keď niečo spolu povie, tak to aj presadí. Je vždy dobré spolupracovať. Nikdy nebudeme mať bližších spojencov ako sú naši susedia," povedal.
Zaujímavé podľa neho bude sledovať, ako sa po parlamentných voľbách zachová Andrej Babiš vo vzťahu k V4. "Takáto situácia rôznorodá v rámci V4 ešte nikdy nebola, ale verím, že vždy nás budú spájať pragmatické dôvody o osud všetkých ľudí a rozvoj stredoeurópskeho regiónu," podotkol Štefanec.
Dobré vzťahy
Podpredseda zahraničného parlamentného výboru a zároveň podpredseda SNS Jaroslav Paška uviedol, že v rámci V4 je Slovensko v súčasnosti vnímané ako hovorca a bojuje za skupinu tam, kde ostatní členovia strácajú.
Podľa Pašku musíme mať aj z hľadiska bezpečnosti dobré vzťahy s okolitými krajinami a podporovať aj ich rozvoj.
"Ak máme bohatých susedov, s ktorými vieme rozumne komunikovať, sme vo výhode. Naším záujmom je, aby sa darilo rovnako ako nám aj Česku, Maďarsku, Poľsku, ale aj Rakúsku i Ukrajine. To by bolo z nášho pohľadu najlepším riešením," povedal.
Kontrola hraníc
Diskutujúci sa venovali aj téme migrácie. Europoslanec Štefanec tvrdí, že problém migrácie sa dá riešiť len spoločným európskym postupom, lepšou ochranou hraníc, reformou azylového systému a rovnakými pravidlami, ale pri zachovaní kompetencií národných štátov o rozhodovaní koho prijať.
Potrebné je podľa neho riešiť problém tam, kde vzniká. Príčinu migrácie preto vníma v krajinách, ktoré nie sú na dostatočne vysokej úrovni.
"Kde potrebujú zlepšiť cesty, vzdelanie a podmienky ľuďom tak, aby sa im tam oplatilo žiť. To je jedna z podstaty riešenia, aby sme riešili situáciu v týchto krajinách. Verím, že tomu pomôže aj pripravovaný summit EÚ a afrických krajín," poznamenal.
Poslanec Európskeho parlamentu Boris Zala (S&D) uviedol, že sa ešte nenašla alternatíva spoločnej európskej azylovej politiky. Všetko sa totiž naďalej rieši v prvých štátoch, do ktorých migrant príde.
"V roku 2015 v návale migrantov sa zrútil tento systém a nový systém sa v rámci EÚ nenašiel," podotkol. Kvóty sú podľa neho jediným mechanizmom, ktorý je zavedený, ale funguje veľmi pomaly.
Pozitívne vníma kroky v rámci problému migrácie v oblasti ochrany vonkajších hraníc EÚ, kde sa zvýšili na tento účel finančné prostriedky.
Problémom sú často politici
Podpredseda zahraničného parlamentného výboru a zároveň podpredseda SNS Jaroslav Paška upozornil, že EÚ je pre rozvojové krajiny v Afrike či Ázii už desaťročia najväčším donorom.
V tomto smere ale vidí obrovské rezervy. Financie do týchto krajín musia byť podľa Pašku spojené s konkrétnymi výsledkami.
"Toto nefunguje, lebo v skorumpovaných krajinách, kde sú vládcovia rozličného charakteru, sa tieto finančné prostriedky prevažne strácajú u miestnych bohatých podnikateľov alebo vládcov," povedal.
Zala tvrdí, že financie sa v týchto krajinách nestrácajú, problémom sú však korupční diktátori.
"Z toho, čo ekonomika začne rásť, vyčerpávajú financie a odvádzajú ich rôznymi praniami špinavých peňazí do daňových rajov," podotkol.
