BRATISLAVA. Návrh opatrení pre lokalitu svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy z dielne ministerstiev životného prostredia, pôdohospodárstva a zahraničia nezabezpečuje plnú ochranu karpatských bukových pralesov tak, ako to od Slovenska žiada Výbor svetového dedičstva UNESCO.
Ochrana pred ťažbou a lovom
V hromadnej pripomienke to tvrdí Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré žiada zaradenie tejto lokality na Zoznam ohrozených lokalít UNESCO v prípade, ak nebude komplexne chránená celá jej výmera.
Ochranárske združenie VLK žiada vyšetrenie poľovačky na medvedicu Čítajte Výbor svetového dedičstva UNESCO v júli vyzval Slovensko, aby do februára budúceho roka definitívne určilo hranice lokality a jej nárazníkovej zóny, zaistilo ochranu pred ťažbou dreva a lovom zveri, dopracovalo integrovaný manažmentový plán a podporilo udržateľný cestovný ruch.
VLK v pripomienke tvrdí, že v súčasnosti až 67 percent z celkovej výmery 5 766,4 hektára slovenskej časti karpatských bukových pralesov nemá zabezpečenú ochranu tak, ako to uvádza nominačný projekt v žiadosti o zápis do Zoznamu svetového dedičstva z roku 2007.
„Na ploche 3 860 hektárov tejto UNESCO lokality prebieha ťažba ako v akýchkoľvek iných lesoch, loví sa tu zver, dokonca aj ohrozený vlk, stavajú sa nové poľovnícke posedy. Naplánované sú tu developerské projekty ako napríklad výstavba lyžiarskeho strediska, lanovky či cestného hraničného prechodu do Poľska,“ píše VLK v pripomienke.
Nový návrh opatrení pre lokalitu UNESCO navrhuje podľa zoskupenia VLK zabezpečiť ochranu na výmere 3 583,63 hektára, čo je však iba 62 percent rozlohy slovenskej časti lokality.
„Po dlhotrvajúcej dôraznej kritike zo strany Výboru Svetového dedičstva UNESCO predkladá ministerstvo životného prostredia komplexný návrh opatrení, v ktorom opätovne neplánuje napĺňať záväzky Slovenskej republiky v plnej miere,“ konštatuje VLK, ktorý žiada zabezpečiť ochranu celej slovenskej lokality na výmere 5 766,4 ha.
„V prípade, že to Slovenská republika nie je schopná zabezpečiť, žiadame aby Ministerstvo životného prostredia SR požiadalo Výbor Svetového dedičstva UNESCO o zaradenie lokality na Zoznam ohrozených lokalít,“ uzatvára VLK, podľa ktorého Karpatské bukové pralesy čelia vážnej hrozbe a môžu byť nenávratne zničené.
V júni 2007 bola lokalita Karpatské bukové pralesy zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny.
V roku 2011 bola rozšírená o komponenty v Nemecku a v roku 2017 o 63 nových komponentov a ďalších deväť krajín Európy s novým názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
Envirorezort považuje súčasný stav za dostatočný
Slovenskú časť tvoria štyri komponenty, z toho tri - Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
Výbor svetového dedičstva opakovane upozornil Slovensko na viaceré pretrvávajúce problémy, pričom správu o prijatých opatreniach žiada predložiť do februára 2018.
Návrh opatrení, ktorý musí po pripomienkovom konaní schváliť vláda, spresňuje hranice všetkých štyroch slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón, od čoho závisí adekvátne zabezpečenie ochrany a starostlivosti o toto územie.
Envirorezort tvrdí, že ochrana pred ťažbou dreva a lovom zveri je v súčasnosti dostatočne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí, a to v lokalitách Havešová a Rožok, ktoré sú zároveň národné prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany, kde je ťažba i lov zakázaná.
V častiach Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa pripravuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec.
V prípade nárazníkových zón sa bude uplatňovať prírode blízke obhospodarovanie lesa.
Z ekonomického hľadiska bude mať obmedzenie ťažby určité finančné dopady na neštátnych vlastníkov a nájomcov lesov, ktorým podľa zákona patrí náhrada.
V dlhodobom horizonte bude potrebné zamerať sa predovšetkým na vytvorenie alternatívnych zdrojov ekonomických a pracovných príležitostí. Ako potenciálny a doposiaľ nedostatočne využitý zdroj rozvoja regiónu je cestovný ruch, uvádza sa v návrhu opatrení.
