Rakúsko-slovenská spolupráca v oblasti kultúry napreduje
Viedeň 15. marca (TASR) - Za veľmi pozitívnu možno označiť spoluprácu Rakúska so Slovenskom na kultúrnej úrovni. V rozhovore pre TASR to v stredu vo Viedni uviedol slovenský veľvyslanec Ľubor Bystrický pri príležitosti jednej z kultúrnych akcií Slovenského inštitútu, cieľom ktorých je priblížiť slovenskú kultúru a umenie rakúskej verejnosti.
Sériu podujatí, ktorými sa v rakúskej metropole predstavujú jednotlivé slovenské mestá a regióny, odštartovalo minulý týždeň kúpeľné mesto Piešťany. Na jeho úspechy u viedenského publika nadviazal v stredu pestrou prezentáciou spojenou s výstavou a vystúpením folklórnej skupiny Prešovčan aj Prešov. Záujem o takéto zviditeľňovanie sa prejavili už aj stredoslovenské mestá Banská Bystrica a Banská Štiavnica. Ako TASR potvrdil riaditeľ Slovenského inštitútu Juraj Žáry, práve takýto druh prezentácie spojenej s hudbou je veľkým lákadlom pre Rakúšanov.
Podľa Bystrického kultúrne podujatia okrem toho veľmi dobre zapadajú do priaznivého obrazu o Slovensku, ktoré si rakúske publikum aj vzhľadom na priaznivý politický vývoj začína všímať čoraz viac. Keďže v povedomí rakúskej verejnosti pretrvávalo dlho Slovensko aj v oblasti kultúry "pod značkou Československa", možno oceniť skutočnosť, že Viedenčania ale aj ostatní Rakúšania si konečne postupne hľadajú cestu k slovenskému umeniu. Obidvaja slovenskí predstavitelia v tejto súvislosti vyslovili presvedčenie, že tento trend bude naďalej pretrvávať a prispeje aj k ďalšiemu prehlbovaniu vzájomnej spolupráce.
Priaznivo možno hodnotiť aj záujem rakúskej tlače. Tá totiž v poslednom období vo väčšej miere sleduje a recenzuje kultúrne aktivity na Slovensku. Dobré meno slovenskej kultúre robia okrem známych umelcov aj slovenskí študenti navštevujúci viedenskú hudobnú akadémiu.
Slovenský inštitút pôsobiaci pri Veľvyslanectve SR vo Viedni zorganizuje každoročne približne 50 podujatí kultúrneho zamerania vrátane literárnych večerov, vernisáží čo koncertov. Na mnohých z nich sa pritom spolupodieľajú aj iné zahraničné kultúrne inštitúcie, čo prispieva k rozvoju spolupráce s ďalšími európskymi krajinami.
Pre EÚ bude veľmi ťažké vynechať SR pri prijímaní nových kandidátov
Washington 15. marca (TASR) - Vyhľadávaná webová stránka americkej konzultačnej firmy sídliacej v hlavnom meste štátu Texas - v Austine - www.stratfor.com ponúka informácie o Slovensku, najmä pokiaľ ide o jeho snahu stať sa členom NATO a Európskej únie (EÚ). Konzultačná spoločnosť v Austine zhromažďuje informácie rôzneho charakteru a poskytuje ich podnikom, médiám, vydavateľom a verejnosti aj prostredníctvom internetu.
Záujemca sa na webovej stránke o Slovensku dočíta, že po viacerých rokoch izolácie sa krajina dostáva do hlavného prúdu v Európe. Vláda premiéra Mikuláša Dzurindu totiž od svojho nástupu v roku 1998 podstatne zlepšila vzťahy SR so susednými krajinami a realizovala potrebné hospodárske a legislatívne reformy.
Po tom, čo 23. februára slovenský parlament schválil novelu ústavy, SR má skorý vstup do NATO a EÚ takmer zaručený - i keď "paralelné úsilie o vstup do oboch organizácií sa môže dostať do vzájomného konfliktu": na jednej strane musí vláda v Bratislave akceptovať pravidlá EÚ v oblasti finančnej disciplíny a na druhej musí modernizovať svoje ozbrojené sily podľa štandardov aliancie, a to si žiada nemalé finančné prostriedky.
Dlho odkladaná novela ústavy umožní, aby SR realizovala dôležité spoločenské a politické reformy, bez ktorých ako člen NATO a EÚ neobstojí. Krátko po schválení novely ústavy komisár EÚ Günter Verheugen povedal, že SR dobehla zameškané a mohla by do EÚ vstúpiť spolu so susedmi.
Slovensko sa ocitlo na koľaji, ktorá rýchlo vedie k vstupu do NATO a EÚ. Za vlády bývalého premiéra Vladimíra Mečiara, píše v analýze na stránke www.stratfor.com, Slovensko za svojimi partnermi z Visegrádskej štvorky zaostalo, vynechali ho z rokovaní s EÚ (1998) a zavreli sa pred ním aj dvere do NATO. Po voľbách v roku 1998 premiér Dzurinda okamžite deklaroval, že prioritou vlády je vstup SR do transatlantických zoskupení a EÚ. Vláda v Bratislave presadila sériu politických a legislatívnych reforiem, zlepšila vzťahy so susednými štátmi, najmä s Maďarskom, konštatuje sa na www.stratfor.com.
Slovensko urýchlilo privatizáciu, rekonštruovalo finančný a priemyselný sektor a zjednodušilo procedúry spojené s bankrotom. Vláda zaviedla prísne úsporné opatrenia, ktorými reagovala na vysoký deficit v rozpočte z roku 1998. Verejný sektor zaznamenal zmrazenie platov, zvýšili sa regulované ceny tovaru a služieb, zvýšila sa daň z pridanej hodnoty a zvýšili sa dane za tovar zo zahraničia.
V roku 2000 sa deficit bežného účtu znížil na 3,4 a fiškálny deficit bol 3,6 percenta. Zahraničie investovalo v minulom roku na Slovensku v rekordnej sume 1,5 miliardy dolárov, pričom v roku 1998 to bolo iba 562 miliónov dolárov. Súkromný sektor produkuje 85 percent hrubého domáceho produktu, čo je jeden z najlepších ukazovateľov v celom bývalom východnom bloku.
Úsporné opatrenia EÚ ocenila, ale Slováci tvrdo pocítili ich dôsledky. V dôsledku zvýšenia cien a dovozných ciel vzrástla inflácia a nárast hrubého domáceho produktu poklesol zo 6,5 percenta v roku 1996 a 1997 na 4,4 percenta v roku 1998 a na slabého poldruha percenta v roku 1999.
Spomalenie výroby a jej reštrukturalizácia viedli k zvýšeniu nezamestnanosti zo 6,4 percenta v roku 1998 na 19,5 percenta vo februári 2000. Hoci v druhej polovici minulého roka nezamestnanosť poklesla na 14 percent, v januári tohto roku dosiahla rekordných 19,79 percenta.
Najväčším problémom s ďalekosiahlymi dôsledkami, ako sa zdá, je schodok v rozpočte: 3,6 percenta z hrubého domáceho produktu v roku 2000 je stále viac ako tri percentá požadované EÚ pre menovú úniu a v tomto roku je predpokladaný deficit dokonca 3,9 percenta. Tieto čísla, ako aj zjavná tendencia vlády nedodržať ciele, pokiaľ ide o rozpočet, vyvolali kritiku zo strany EÚ, ktorá vo svojej správe o pokroku smerom k vstupu za rok 2000 konštatovala, že na Slovensku zatiaľ nie je garantovaná schopnosť zachovania stability verejných financií.
Slovensko čakajú ťažké časy v úsilí zachovať finančnú disciplínu. Pri takmer 20-percentnej nezamestnanosti je nemožné zaviesť ďalšie úsporné opatrenia a zvýšiť tlak na finančné stimuly, ktoré by umožnili napraviť súčasný ekonomický zmätok. Dzurindova koalícia má slabšie pozície a je zraniteľnejšia v tých častiach štátu, kde je vysoká nezamestnanosť, teda najmä na strednom a východnom Slovensku -- tam je podpora pre vstup do EÚ i do NATO nižšia ako v Bratislave. Ďalšie bankroty a reštrukturalizácie môžu nezamestnanecký problém ešte zhoršiť a zoslabiť daňovú základňu a Slovensko ešte len musí vypracovať dlhodobú stratégiu v oblasti zdravotníctva, dôchodkového a sociálneho zabezpečenia.
Úsilie vlády o vstup do NATO prispieva ku komplikácii finančnej situácie. Akčný plán pre zabezpečenie členstva z roku 1999 zaväzuje Slovensko, aby podľa požiadaviek NATO urobilo 64 významných reformných krokov. Ministerstvo obrany SR 20. februára oznámilo, že bude potrebovať dodatočných 393 miliónov dolárov. V tejto sume nie sú zahrnuté návrhy na modernizáciu alebo nahradenie bojových lietadiel Mig-29, ako aj útočných a dopravných vrtuľníkov Mi-24 a Mi-17. O týždeň neskôr sa na verejnosť dostali správy o tom, že ministerstvo má v pláne nákup 40 podzvukových stíhačiek v odhadovanej cene okolo miliardy dolárov. Rozpočet SR však nijaký priestor pre tieto výdavky nemá.
Na stránke www.stratfor.com je aj prehľadná tabuľka ekonomických ukazovateľov za rok 1998, z ktorej vyplýva, že Slovensko sa nijako výrazne od svojich troch partnerov vo V4 neodlišuje. Pokiaľ ide o percento hrubého domáceho produktu (HDP), v porovnaní s krajinami EÚ je na tom lepšie ako Poľsko, hoci zaostáva za Českom a Maďarskom. V raste HDP je opäť na treťom mieste - za Maďarskom a Poľskom, ale pred Českom. Hoci má SR najvyššiu nezamestnanosť, má najmenšiu infláciu. V deficite je opäť na treťom mieste za Poľskom a Českom, ale pred Maďarskom. Pokiaľ ide o vojenské výdavky, Slovensko v pomere k HDP vydáva o niečo menej ako Česko a Poľsko, avšak viac ako Maďarsko.
Dzurindova vláda stojí pred veľkou dilemou: ak nezamestnanosť a pomalý rast ekonomiky budú pokračovať, uvádza sa v analýze, strany jeho koalície prehrajú voľby na úkor síl, ktoré sú proti vstupu do EÚ a NATO. Ak vláda spomalí reformy a uvoľní rozpočtovú disciplínu, riskuje tvrdé protiopatrenia zo strany EÚ. Aby Slovensko uspokojilo činiteľov NATO, musí investovať do armády a nevyhnutne tak zvýši deficit a navyše bude musieť znížiť najmä sociálne výdavky, čo neprispeje k predvolebnej popularite strán súčasnej vládnej koalície.
Dzurindovými najväčšími spojencami, ako sa zdá, sú kalendár a geografická poloha Slovenska. NATO podľa všetkého SR pozve za člena v roku 2002 na summite v Prahe, a to bez ohľadu na to, či Bratislava splní alebo nesplní požadované vojenské investície. Stačí sa pozrieť na mapu a je jasné, že NATO potrebuje zaplniť medzeru vytvorenú územím Slovenska - prinajmenej na pozemné spojenie zvyšku aliancie s Maďarskom, ktoré ho doteraz - ako členská krajina NATO - nemá. Zavedenie opatrení vyplývajúcich z Akčného plánu na zabezpečenie členstva krajiny v NATO má byť realizované do roku 2006, čo umožní Slovensku odložiť plnenie finančných záväzkov na neskoršie roky, keď už by mohlo byť členom spojenectva.
Podobne EÚ pravdepodobne Slovensku odpustí nárast deficitu, ak Bratislava inak bude plniť požadované reformy. Prvá vlna kandidátov, v ktorej sú aj Poľsko, Maďarsko a Česko, pravdepodobne vstúpi do únie v roku 2004. Na tomto mieste je v analytickom texte jediná zdôraznená veta: "Ak sa vezme do úvahy slovenská usilovnosť a vytrvalosť a ekonomické ukazovatele krajiny, pre EÚ bude veľmi ťažké vynechať Slovensko z prvej vlny vstupujúcich kandidátov".
Existujúce časové relácie by mali poskytnúť Dzurindovmu kabinetu dostatok priestoru na zachovanie podpory verejnosti pre vstup do oboch organizácií, ale aj dobrý výsledok vo voľbách v roku 2002. Problémy SR s rozpočtom však nevyrieši ani kalendár, ani strategicky dobrá geografická poloha - budú pokračovať a po vstupe do oboch organizácií sa pravdepodobne ešte zhoršia. Bude pokračovať aj rozpor medzi fiškálnou disciplínou a požiadavkami na vojenské výdavky, s ktorými musia zápasiť aj ostatné krajiny usilujúce sa naraz o členstvo v oboch organizáciách.
V analýze sa na záver konštatuje, že budúci kandidáti pravdepodobne nebudú v podobnej výhode, akú pre SR predstavuje naliehavosť riešenia situácie z hľadiska NATO, a nebudú mať ani takú výraznú výhodu strategickej polohy, akú má SR.
Belgická tlač: Slovensko chce vstúpiť do EÚ spolu so susedmi
Brusel 15. marca (TASR) - Belgicko predstaví v najbližších dňoch program bilaterálnej pomoci pre rómsku menšinu na Slovensku, v Českej republike a Maďarsku. Podľa dnešného vydania belgického denníka Le Soir sa hovorí o sume 300 miliónov belgických frankov v porovnaní s 1,5 miliónom, ktorý dostáva Slovensko na tieto účely dnes.
Práve osud Rómov považuje Le Soir za najväčšie "úskalie Bratislavy na európskej ceste". Denník si všíma, že slovenská vláda sa rómskemu problému venuje a pripravila osobitný program, založený na troch bodoch - bývaní, vzdelávaní a sociálnej bezpečnosti.
Le Soir cituje stredajšie vyjadrenia belgického premiéra Guy Verhofstadta v Bratislave, podľa ktorého treba rómskej menšine na Slovensku pripomínať, že v Belgicku už nedostanú žiadnu finančnú pomoc.
Obidva najväčšie belgické denníky - Le Soir a La Libre Belgique - informujú, že Slovensko chce do Európskej únie (EÚ) vstúpiť spoločne so svojimi susedmi Českom, Maďarskom a Poľskom.
"Veľmi dobre vieme, že všetky krajiny sú hodnotené individuálne, ale existujú veľmi dobré dôvody na to, aby naše štyri krajiny vstúpili spoločne," cituje La Libre Belgique slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu. "Otázka stojí takto - budú sa budovať vonkajšie hranice únie dlhé 1400 kilometrov, alebo 87 kilometrov (medzi SR a Ukrajinou)," pýta sa Dzurinda.
Belgický premiér Verhofstadt sa podľa La Libre Belgique neodvážil na túto tému špekulovať a obmedzil sa len na ocenenie "početného pokroku" v reformách, ktoré Bratislava dosiahla. "Riskoval o to menej, že bilancia heterogénnej slovenskej vládnej koalície ostáva kontrastná...a že ďalší vývoj závisí od víťaza volieb v roku 2002," napísal denník La Libre Belgique.
Denníky si tiež všímajú, že belgický premiér sa v Bratislave a Budapešti a vo februári i vo Varšave vyslovil za užšiu spoluprácu Visegrádskej štvorky s Beneluxom.
Verhofstadtovej ceste po kandidátskych krajinách sa venujú aj noviny La Derniere Heure. Citujú ešte jeho slová z utorkovej návštevy Budapešti: "Máme už spoločnú minulosť, ale máme aj spoločnú budúcnosť. Z historického hľadiska je rozšírenie EÚ vlastne návratom Európy do normálu."
Belgicko prevezme rotujúce predsedníctvo v EÚ 1. júla a bude únii predsedať do konca tohto roka.
Bratislava je druhým najbohatším regiónom v kandidátskych krajinách
Brusel 15. marca (TASR) - Bratislavský kraj je druhým najbohatším spomedzi všetkých regiónov v 10 krajinách strednej a východnej Európy. Hodnota hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa tu dosahuje 99 percent priemeru Európskej únie (EÚ) a bohatším regiónom je iba Praha, ktorá dosahuje 115 percent úrovne EÚ. Vyplýva to zo štatistických údajov, ktoré dnes v Bruseli zverejnil Eurostat.
V 41 z celkového počtu 53 regiónov stredo- a východoeurópskych štátov je hodnota HDP na obyvateľa pod hranicou 50 percent priemeru únie. V desiatke najbohatších regiónov je Bratislava na druhom mieste za Prahou, Českú republiku však zastupujú ešte ďalšie štyri regióny - juhozápadné Čechy (57 percent), Ostravsko (57), juhovýchodné Čechy (53) a severozápadné Čechy (53). Okrem toho sú v desiatke dva maďarské a po jednom regióne zo Slovinska a Poľska.
Okrem Prahy a Bratislavy však žiadny iný región nedosahuje ani 75 percent úrovne EÚ. Desiatku najchudobnejších regiónov, kde sa HDP na obyvateľa pohybuje od 22 do 26 percent úrovne EÚ, tvoria okrem jedného poľského regiónu len oblasti Bulharska a Rumunska. V štatistike podľa krajín má najvyšší HDP na obyvateľa Slovinsko (69 percent), nasleduje Česko (60 percent) a Slovensko s Maďarskom (po 49 percent).
Z ďalších slovenských regiónov dosahuje Západné Slovensko 44, Stredné Slovensko 42 a Východné Slovensko 39 percent z priemernej úrovne HDP na obyvateľa v EÚ.
Dnes zverejnená štatistika Eurostatu porovnáva údaje HDP z roku 1998
Kukan vo Vilniuse: SR a Litva by mali zakotviť v rovnakých štruktúrach
Vilnius 15. marca (TASR) - Plnú podporu vstupu Litovskej republiky do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie vyjadril dnes na stretnutí s prezidentom Litvy Valdasom Adamkusom vo Vilniuse minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan. Litva by sa podľa ministra Kukana mala stať členom EÚ v rovnakej dobe ako Slovensko - ešte pred rokom 2004.
Minister zahraničných vecí SR dnes pricestoval do litovskej metropoly Vilnius na dvojdňovú oficiálnu návštevu, počas ktorej ho príjme jeho rezortný kolega Antanas Valionis, podpredseda parlamentu Arturas Skardžius a predseda vlády Rolandas Paksas.
V piatok Kukan prednesie prednášku o prioritách zahraničnej politiky SR a v Národnej knižnici slávnostne otvorí výstavu o histórii mesta Bratislava.
Počas návštevy sa očakáva podpis dvoch medzivládnych dohôd o zamedzení dvojakého zdanenia a bezvízovom styku medzi Litvou a SR. Dohoda o bezvízovom režime má nahradiť dnes už nevyhovujúcu dohodu uzavretú ešte pred vznikom samostatnej SR.
Rokovania šéfa slovenskej diplomacie v Litve budú venované rozvoju slovensko-litovských vzťahov s dôrazom na podporu vzájomného obchodu a turistického ruchu. V roku 2000 SR do Litvy vyviezla tovar za 17,6 milióna dolárov, čo je o päť miliónov menej než v rokoch 1997-98, naďalej však trvá aktívne saldo SR. Na Slovensko sa vlani z Litvy doviezol tovar za 3,7 milióna dolárov, čo však oproti roku 1997 predstavuje trojnásobný nárast.
Vzťahy medzi Vilniusom a Bratislavou sa začali intenzívnejšie rozvíjať až po návšteve premiéra Mikuláša Dzurindu v Litovskej republike v máji roku 2000. Odrazom ich oživenia je návšteva šéfa slovenskej diplomacie i prezidentom Adamkusom tlmočené pozvanie prezidenta SR Rudolfa Schustera na prvú návštevu Litvy.
Rakúsky minister vnútra o náraste imigrantov zo SR a Maďarska
Brusel 15. marca (TASR) - Počas celého minulého roka sa pokúšalo dostať na územie Rakúska až 45.730 ilegálnych utečencov predovšetkým cez zelenú hranicu zo Slovenska a Maďarska. To predstavuje až šesťpercentný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Uviedol to dnes v Bruseli na zasadnutí ministrov vnútra a spravodlivosti členských krajín Európskej únie (EÚ) a asociovaných krajín rakúsky minister vnútra Ernst Strasser.
Dramaticky stúpol počet ilegálnych prisťahovalcov hlavne z Číny. Jedna tretina utečencov bola zadržaná zase na hraniciach s Talianskom a Slovinskom. Presná štatistika o ilegálnych emigrantoch za minulý rok bude podľa slov rakúskeho ministra známa v priebehu jedného týždňa. Ako však ďalej uviedol, počet zadržaných emigrantov sa zvýšil aj vďaka profesionalizácii pohraničnej strážnej služby.
Podľa slov Strassera v januári tohto roku zaznamenali menší pokles a vo februári zase čiastočný nárast počtu zadržaných imigrantov.
V Berlíne sa rokovalo o reformnom procese a integračných ambíciách SR
Berlín 15. marca (TASR) - Reformný proces na Slovensku a integračné ambície SR boli obsahom rokovaní predstaviteľov slovenských think-tankov a mimovládnych organizácií s nemeckými partnermi, ktoré sa konali v dňoch 11. až 14. marca v nemeckej metropole Berlín.
Nemecká strana zastúpená predstaviteľmi politického, verejného a vedeckého života sa živo zaujímala o vnútropolitickú situáciu na Slovensku, o pokračovanie inštitucionálnych a ekonomických reforiem, ako aj o perspektívy vývoja tretieho sektora.
Počas rozhovorov zdôraznili nemeckí partneri význam stability procesu demokratickej transformácie pre naplňovanie integračných ambícií SR a zároveň poukázali na nevyhnutnosť pokračovania spolupráce demokratických politických síl aj po parlamentných voľbách 2002. Jednou z najčastejšie diskutovaných tém bola tiež reforma verejnej správy v SR s dôrazom na postoje politických strán v tejto otázke.
Nemeckí predstavitelia tiež konštatovali, že SR dosiahla značný pokrok v reformnom procese, ktorý sa však nesmie zastaviť. Slovensko má totiž podľa nich mimoriadne dobré šance vstúpiť do Európskej únie v rámci prvej skupiny kandidátskych krajín a stať sa členom NATO v ďalšej vlne rozširovania, očakávanej po roku 2002.
Viedenská Vyššia prokuratúra rozhodne o Martinkovi v priebehu niekoľkých týždňov
Viedeň 15. marca (TASR) - V kauze vydania spolumajiteľa Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany a firmy Vadium Group Karola Martinku na trestné stíhanie na Slovensko rozhodne viedenská Vyššia prokuratúra pri Vyššom Krajinskom súde v priebehu niekoľkých týždňov. Príslušný prokurátor rozhodne, či je možné opätovne otvoriť prípad vydania Martinku do SR, alebo nie. TASR o tom dnes informovala riaditeľka odboru medzinárodných trestných činov rakúskeho ministerstva spravodlivosti Gertraude Kabelková.
SR podľa Cumaraswamyho porušila medzinárodné normy sudcovskej nezávislosti
Ženeva 15. marca (TASR) - Slovenské vládne orgány porušili medzinárodné normy sudcovskej nezávislosti, keď sa pokúsili odvolať Štefana Harabina z postu predsedu Najvyššieho súdu SR. Uvádza sa to v správe osobitného spravodajcu generálneho tajomníka OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov Data Parama Cumaraswamyho zverejnenej dnes v Ženeve.
Podľa predstaviteľa OSN, ktorý v novembri minulého roku navštívil Slovensko, je zaistenie funkčného obdobia jedným zo základných princípov sudcovskej nezávislosti. Ako sa ďalej konštatuje v správe, minuloročné kroky slovenskej vlády v tejto kauze boli nielen porušením všetkých právnych princípov, ale aj slovenskej ústavy, keďže aj v nej je zakotvená nezávislosť súdov.
V auguste minulého roku obvinili slovenskí vládni predstavitelia Harabina, vymenovaného do funkcie na päťročné obdobie v roku 1998, z nedostatku dôveryhodnosti, neúspechov v boji z korupciou v súdnictve a poškodzovania obrazu slovenskej justície.
Návrh ministra spravodlivosti SR Jána Čarnogurského na odvolanie Harabina z predsedníckeho postu schválila vláda SR 16. augusta minulého roka a vyzvala slovenský zákonodarný zbor na jeho odvolanie. Parlament po niekoľkodňovej diskusii 19. decembra 2000 v tajnom hlasovaní Harabina napokon neodvolal.
Podľa malajzijského právnika Cumaraswamyho možno tieto snahy označiť do veľkej miery za politicky motivované, keďže Harabin bol zvolený na základe návrhu predchádzajúcej vlády.
Cumaraswamyho správou sa bude zaoberať komisia OSN pre ľudské práva, ktorá začína svoje šesťtýždňové zasadnutie na budúci týždeň v pondelok. Slovenská misia pri OSN v Ženeve sa k správe zatiaľ nevyjadrila.
Slovensko prehĺbi spoluprácu s Litvou a zachová bezvízový styk
Vilnius 15. marca (TASR) - Medzivládnu dohodu medzi Slovenskou republikou a Litvou o bezvízovom styku a dohodu o vzájomnej podpore investícií podpísali dnes vo Vilniuse ministri zahraničných vecí Eduard Kukan a Antanas Valionis. Dnes existujúci bezvízový turistický styk medzi SR a Litvou dohoda nemení, nahradí však už nevyhovujúcu zmluvu z októbra 1992, ktorej signatárom bola ešte bývalá ČSFR.
Šéfovia diplomacií Litvy a SR dnes v litovskej metropole zhodne konštatovali, že vzťahy medzi Vilniusom a Bratislavou, ktoré ašpirujú na skoré členstvo v NATO a Európskej únii, sa v poslednej dobe pozitívne rozvíjajú.
Vlani Litvu navštívil predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda a dnes prezident Litvy Valdas Adamkus ministrovi zahraničných vecí SR odovzdal pozvanie pre prezidenta Rudolfa Schustera.
Šéf slovenskej diplomacie E. Kukan v súvislosti s procesom rozširovania aliancie o postkomunistické krajiny strednej a východnej Európy vníma varovné hlasy Ruska, ktoré opakovane protestovalo proti zámeru Litvy a ďalších pobaltských krajín vstúpiť do NATO, ako proti ohrozeniu svojich bezpečnostných záujmov.
"Registrujeme to rovnako ako vyhlásenia členských štátov NATO, že Rusko si nemôže prisvojovať právo rozšírenie vetovať, alebo rozhodovať o tom, ako sa bude NATO rozširovať," povedal dnes E. Kukan pre TASR. Zároveň však pripustil, že postoje Kremľa budú mať na proces prijímania pobaltských krajín určitý vplyv, samotnému procesu rozširovania ale nezabránia. "Žijeme v reálnom svete, tieto ruské postoje budú mať určitú relavanciu."
Ministra zahraničných vecí SR dnes vo Vilniuse v prezidentskom paláci prijal prezident Litvy Valdas Adamkus. Obaja politici konštatovali totožnosť euroatlantických integračných ambícií SR a Litvy a vyslovili sa za rozvoj vzájomných politických a ekonomických kontaktov.
V roku 2000 SR do Litvy vyviezla tovar za 17,6 milióna dolárov, čo je o päť miliónov menej než v rokoch 1997-98, naďalej však trvá aktívne saldo SR. Na Slovensko sa vlani z Litvy doviezol tovar za 3,7 milióna dolárov, čo však oproti roku 1997 predstavuje trojnásobný nárast.
Minister zahraničných vecí SR bude v piatok pokračovať v návšteve Litvy rokovaniami s podpredsedom parlamentu Arturasom Skardžiusom a predsedom vlády Litovskej republiky Rolandasom Paksasom. V hlavnom meste Litvy minister E. Kukan na záver svojej návštevy prednesie prednášku o prioritách zahraničnej politiky SR a v Národnej knižnici slávnostne otvorí výstavu o histórii Bratislavy.
Belgicko a Dánsko budú musieť zrušiť vízovú povinnosť pre SR
Brusel 15. marca (TASR) - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie (EÚ) dnes v Bruseli schválili spoločný zoznam štátov, ktorých obyvatelia nebudú pri cestách do EÚ potrebovať víza. Na tomto zozname je aj Slovensko a na jeho základe budú musieť Belgicko a Dánsko zrušiť vízovú povinnosť pre Slovákov.
Dnešné rozhodnutie má vstúpiť do platnosti 20 dní po zverejnení v oficiálnom vestníku EÚ, ktorý vyjde koncom tohto mesiaca. Znamená to, že by mohlo začať platiť okolo 20. apríla. Pre členské krajiny EÚ s výnimkou Veľkej Británie a Írska je rozhodnutie záväzné, Londýn a Dublin nie sú súčasťou Schengenskej dohody a uplatňujú vlastnú imigračnú politiku, v prípade záujmu sa však môžu k dnešnému rozhodnutiu pripojiť.
EÚ má po dnešku dva zoznamy - na prvom sú uvedené štáty, ktorých obyvatelia budú potrebujú pri vstupe do únie víza, na druhom sú od víz oslobodené krajiny vrátane Slovenska a všetkých kandidátskych krajín. Ich obyvatelia nebudú potrebovať víza pri pobyte v členských štátoch EÚ nepresahujúcom tri mesiace.
"Na základe dnešného rozhodnutia budú musieť Belgicko a Dánsko zrušiť víza pre Slovákov," povedal TASR expert na vnútorné záležitosti a spravodlivosť Björn Haak zo švédskej misie pri EÚ, ktorého krajina momentálne únii predsedá.
Členské štáty EÚ majú právo žiadať výnimky, budú sa však v takom prípade musieť podrobiť veľmi komplikovanej procedúre. Žiadosť Rady ministrov alebo jednotlivého členského štátu o preradenie tretej krajiny z jedného zoznamu na druhý musí preskúmať Európska komisia, ktorá pripraví návrh a ten predloží na schválenie opäť Rade EÚ.
Až doteraz mala EÚ len tzv. čierny zoznam štátov, ktorých obyvatelia víza pri cestách do únie potrebujú. Hoci Slovensko medzi nimi nebolo, vďaka absencii tzv. bieleho pozitívneho zoznamu mohli niektoré štáty individuálne zavádzať vízovú povinnosť aj pre Slovákov.
Belgický minister vnútra Antoine Duquesne už dávnejšie avizoval, že Belgicko počká na rozhodnutie EÚ a až na jeho základe zruší vízovú povinnosť pre občanov SR.
Slovenský spisovateľ J. Rakytka je kandidátom na člena Rady ČT
Praha 15. marca (TASR) - Občianske združenie Slovensko-český klub dnes navrhlo slovenského spisovateľa a publicistu Jána Rakytku za člena Rady Českej televízie. Publicista žijúci v Prahe by mohol podľa predsedníčky Slovensko-českého klubu Nadi Vokušovej vniesť do práce Rady ČT podnety z prostredia najväčšej národnostnej menšiny v ČR a zastupovať tak národnostné menšiny vôbec.
Kandidát Slovensko-českého klubu má skúsenosti v oblasti medzinárodných kultúrnych vzťahov, známa je aj jeho práca v oblasti mapovania holokaustu a činnosť pre Česko-nemecký fond budúcnosti. Rakytka bol minulý rok hlavným koordinátorom cyklu literárnych večerov pod názvom Slovenská literatúra v Prahe 2000. Kandidát Slovensko-českého klubu sa aktivizuje aj v organizáciách nevidomých a slabozrakých.
Do 20. marca môžu organizácie, ktoré majú záujem navrhnúť Poslaneckej snemovni kandidátov na členov Rady ČT, predkladať svoje návrhy. Termín stanovil 5. marca predseda snemovne Václav Klaus. Poslanci vytvorili výbor, ktorý zhromaždí návrhy a vyberie 45 kandidátov, o ktorých bude snemovňa hlasovať. Poslanci by mali v máji zvoliť 15-člennú Radu ČT, ale podľa viacerých členov snemovne sa hlasovanie pravdepodobne presunie až na jún.
V súčasnosti Rada ČT neexistuje a právomoci odvolať a menovať dočasného riaditeľa ČT má po januárovom odvolaní Rady ČT Poslanecká snemovňa. Za dočasného riaditeľa ČT bol vymenovaný Jiří Balvín a riadneho riaditeľa verejnoprávnej televízie zvolí až nová rada.
