BRATISLAVA. "Rád by som pozval ľudí 4. novembra k voľbám. Naozaj by sme mohli trochu zvýšiť účasť na voľbách do vyšších územných celkov (VÚC). V opačnom prípade je miera reprezentatívnosti žúp veľmi nízka. Nehovoriac už o voľbách do Európskeho parlamentu, kde sme vždy majstri Európy v najnižšej účasti," povedal v TABLET.TV premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico.
“Je rozdiel, kto stojí na čele župy. Pozrite sa, ako to dopadlo v Banskej Bystrici. Nevyužili 20 miliónov z európskych fondov len preto, že predseda je absolútne protieurópsky.
„
Župy bez vlády veľa nedokážu
Pripustil, že model ôsmich regiónov vznikol ako kompromis a verejnosť sa s ním príliš nezžila. Do budúcnosti preto nevylúčil diskusiu o samotnom systéme VÚC na Slovensku.
Za dôležitejšie však v dohľadnom čase považuje praktické otázky, dostavbu cestnej infraštruktúry a reformy stredného školstva, ktoré v čase nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily často produkuje na trhu ťažko uplatniteľných absolventov.
"Uvedomte si, že VÚC musia veľmi úzko spolupracovať s vládou," upozornil Robert Fico s tým, že ani jeden z týchto problémov regióny nedokážu riešiť samotné.
"A je rozdiel, kto stojí na čele župy. Pozrite sa, ako to dopadlo v Banskej Bystrici. Nevyužili 20 miliónov z európskych fondov len preto, že predseda je absolútne protieurópsky. Súčasný župan je proti Európe a to tomuto kraju výrazne škodí," povedal premiér.
Druhé kolo zrušili kvôli účasti aj úspore

V diskusii reagoval aj na otázku, prečo koalícia zmenila dvojkolovú voľbu predsedov VÚC na jednokolovú.
"Nepodceňujem význam vyšších územných celkov. Ale účasť v týchto voľbách je vždy veľmi nízka. Prečo traumatizovať spoločnosť tým, že najprv priamo volíme poslancov, potom župana a ak nie je zvolený v prvom kole, volíme ho znovu v druhom, kde je ešte nižšia účasť ako v prvom kole?" opýtal sa premiér.
"Zrušili sme druhé kolo volieb z ekonomických dôvodov, ale aj preto, že percentá účasti boli neuveriteľne nízke. Čo je to za reprezentatívnosť, keď vám príde voliť 12-13 percent ľudí? Neviďte za tým nič iné, len šetrenie peňazí," dodal.
Redukovať kraje ústavným zákonom
V budúcnosti sa nebráni ani diskusii o zmene územnosprávneho členenia, osobne by privítal menší počet regiónov, napríklad systém Východoslovenského, Stredoslovenského, Západoslovenského kraja plus Bratislavy.
"Osem krajov bolo pravdepodobne východiskom, lebo už vtedy sa objavovali rôzne názory od troch až po možno 24 a viac krajov. Môj názor je, že je našou povinnosťou znižovať výdavky spojené s fungovaním administratívy a byrokracie. Zároveň si myslím, že takéto závažné zmeny by sme nemali robiť obyčajnými zákonmi a obyčajnou väčšinou," vyhlásil Robert Fico.

"Ja napríklad chcem nájsť ústavnú väčšinu na zastropovanie veku pri odchode do dôchodku. Niečo podobné by bolo potrebné urobiť aj v prípade žúp, teda sadnúť si a nájsť na to ústavnú väčšinu. Povedať, koľko bude krajov a zakotviť to do ústavy. Osem krajov je podľa mňa pomerne veľa. Aj keď máme väčšinu županov, rozprával som sa s nimi a sú pripravení na takúto diskusiu," poznamenal.
"Ale či by napríklad model tri plus jedna našiel ústavnú väčšinu, to v tejto chvíli neviem. Určite by to bola veľmi ťažká diskusia," dodal Fico.
Šéfov krajov by volili poslanci
Za zjednodušenie by považoval aj systém, kde by si ľudia zvolili poslancov a tí by potom zvolili predsedu.
"Keď sa poslanci volia zvlášť a župan sa volí zvlášť, môže nastať situácia, že župan je z jedného politického spektra a regionálny parlament je väčšinovo nastavený úplne inak. Ako to môže fungovať? V normálnej demokracii to funguje tak, že je nejaká väčšina a tá má exekutívnu moc. Ako by to vyzeralo, keby som ja bol predsedom vlády zo Smeru, ale v parlamente by mali väčšinu opozičné politické strany?" opýtal sa premiér.