Markíza pôvodne nemala byť televíziou. Pavol Rusko s manželkou Vierou založili koncom roka 1993 spoločnosť Markíza-Slovakia, s.r.o., s plánom, že firma zastreší výrobu dámskych pančúch.
Pri hľadaní investora sa zoznámili so Sylviou Volzovou, na ktorú dostali kontakt od Ľuboša Juríka, hovorcu vtedajšieho predsedu Národnej rady Ivana Gašparoviča.
Viera Rusková sa s Juríkom spoznala v parlamente, ako politická redaktorka Slovenskej televízie. „Keď sa zmienila, že hľadáme investora, Jurík jej povedal, že pozná nejakú Slovenku, ktorá žije v Nemecku a má veľa užitočných kontaktov,“ spomínal Pavol Rusko. Za sľub, že Volzová zoženie investora, jej Ruskovci predali polovicu firmy.
Zatajená spoločníčka
Biznis s pančuchami nevyšiel a Rusko firmu rýchlo preorientoval. Už v roku 1994 sa s Markízou zapojil do boja o licenciu na televízne vysielanie.
„Dohodli sme sa s Volzovou, že my pripravíme celý projekt a ona zabezpečí potvrdenie od investora. Priniesla list od banky Grunelius, ktorá sľúbila, že investora zabezpečí,“ vysvetľoval Rusko.
Chceli ju dať zabiť: Polícia mi oznámila, že za mňa vypísali 20 miliónov korún Čítajte Sám oslovil viacerých ľudí, ktorí mali dobré vzťahy s vládnymi politikmi, aby sa pred licenčnou radou prihovorili v prospech Markízy.
Rusko uzavrel písomnú dohodu so Silošom Pohankom, majiteľom spoločnosti ESPE Štúdio, ktorá vyrábala televízne relácie. Aj Pohanka sa pred radou prihovoril za Ruskovu televíziu. Mal za to podľa zmluvy dostať podiel v spoločnosti, ktorá bude pre Markízu vyrábať program. V prípade porušenia zmluvy hrozila obom stranám pokuta 2,5 milióna nemeckých mariek (1,7 milióna eur).
