Pavol Rusko ešte vo februári priznal, že v minulosti mal cez vás nejaký kontakt s černákovcami. Ako to teda bolo?
„Bolo to v roku 1997. Nepamätám si presný termín, keďže je to už 20 rokov. Oslovil ma, že či by som mu nevedel sprostredkovať stretnutie s Mikulášom Černákom. Povedal som, že môžem skúsiť, nie však priamo s ním, ale mal som kontakt na Miloša Kaštana. Bolo to v období, keď títo ľudia boli bežnou súčasťou diania v Banskej Bystrici, kde som žil. Stretávali sa s miestnymi politikmi, chodievali pravidelne na Mestský úrad, do tých istých reštaurácií a kaviarní, kde sme chodili všetci.“
S Ruskom ste boli vtedy v akom vzťahu?
„Poznal som ho vtedy krátko, možno rok. Neboli sme ešte partnermi vo firmách, takže sme sa nestretávali tak často ako v neskoršom období. Tie stretnutia boli skôr sporadické.“
Ako ste sa zoznámili?
„My sme vyrábali projekty Miss a Slávik, a keď Markíza začínala v auguste 1996 vysielať, navštívil som ju s ponukou, že by sme tieto projekty robili tam. Prvý projekt bol Miss v apríli 1997, bolo to v Prešove.“
Keď vás Rusko žiadal o kontakt na Černáka, povedal aj, čo s ním chce riešiť?
„Nie. Povedal len, že si potrebuje niečo overiť.“
Nezaujímali ste sa bližšie, čo to malo byť?
„Nie, lebo ako som už spomenul, neboli sme v takom vzťahu. Nemal som pocit, že sa ho môžem vypytovať. Keď povedal, že si chce niečo overiť, bolo to pre mňa v tej chvíli dostačujúce.“
Ján Kováčik
- založil produkčný dom Forza, ktorý organizuje súťaže krásy Miss,
- zastrešuje aj hudobné vydavateľstvá Forza Music, Opus, Divadlo L+S, či Brodway v Prahe,
- Forza organizovala aj anketu popularity spevákov Slávik, ktorú zrušili v roku 2013,
- je producentom filmového festivalu Art Film,
- nepriamo sa Kováčik angažoval v politike, robil kampane pre SDKÚ či Ivetu Radičovú, keď kandidovala na post prezidenta,
- šéfom Slovenského futbalového zväzu je od septembra 2010,
- do futbalu vstúpil ako majiteľ FK Dukla Banská Bystrica,
S Kaštanom ste sa poznali odkiaľ?
„S Milošom Kaštanom aj s Mikulášom Černákom sme sa poznali ešte z 80. rokov. Chodili sme spolu vlakom, oni chodili z Horehronia, ja som chodil z Brezna do Banskej Bystrice do školy, potom do práce. Tam sme sa často stretávali. K Milošovi Kaštanovi sme do predajne mäsa chodili nakupovať, Mikuláš Černák nás vozil autobusom, bol šofér. Takže ich poznám z tohto obdobia.“
Ale keď ste v roku 1997 riešili tú vec pre Ruska, bolo už známe, že černákovci sú obávaná skupina podsvetia.
„Samozrejme, že sa to hovorilo. Všetci sme to nejakým spôsobom vnímali. Ale oni boli na slobode. Neboli z ničoho obvinení. V meste normálne žili a fungovali. Ale, samozrejme, že tieto reči som vnímal, ako všetci ľudia, ktorí sa zaujímali.“
Ako ste sa k nim stavali vtedy?
„Prichádzali sme málo do styku. Keď sme sa stretli, pozdravili sme sa, podali ruku a každý išiel svojou cestou. Vedeli sme, kto je kto, ale netrávili sme spolu čas.“
Ako prebiehal ten kontakt s Kaštanom?
„Mal som naňho telefón. Požiadal som ho o zorganizovanie stretnutia pre Paľa Ruska.“
