BRATISLAVA. Slovensko porušuje európske dohovory o ochrane ohrozených biotopov a druhov.
Ochranári a bývalí zamestnanci Štátnej ochrany prírody SR Karol Kaliský a Jerguš Tesák sa preto chcú obrátiť na Európsku úniu, aby situáciu na Slovensku dôkladne prešetrila.
Ako príklad uvádzajú katastrofálny dopad zníženia rozlohy horských lesov na populáciu vzácneho a medzinárodne chráneného tetrova hlucháňa.
76 percent
Taký je úbytok tetrova hlucháňa od roku 1972, z 3 697 populácia klesla na približne 900.
Napriek tomu, že je hlucháň zaradený do kategórie ohrozených druhov v rámci červeného zoznamu vtákov Slovenska, nevykonali podľa ochranárov príslušné štátne orgány takmer nič pre jeho záchranu.
„Tento symbol prastarých lesov vymiera,“ konštatoval Tesák, podľa ktorého hlavnou príčinou veľkého poklesu populácie hlucháňa je intenzívna ťažba dreva v horských oblastiach.
„Lokality s posledným výskytom hlucháňa sú vo väčšine prípadov súčasťou národných parkov, ktorých ochrana by mala byť v kultúrnej krajine úplnou samozrejmosťou. Namiesto toho, aby toto najcennejšie prírodné dedičstvo štát chránil, musí jeho úlohu suplovať mimovládny sektor. Štát, naopak, tieto najhodnotnejšie územia pod zámienkou ochrany lesa likviduje bezohľadnou ťažbou dreva a nekontrolovanou výstavbou ciest,“ zhodnotil situáciu Karol Kaliský.
Ako pozitívny príklad uviedol dve tatranské rezervácie – Tichú a Kôprovú dolinu, v ktorých sa pred desiatimi rokmi podarilo ochranárom zablokovať štátom riadenú ťažbu dreva.
Úrady nekonajú
Od roku 2007 sú tieto dve doliny najväčším reálne chráneným územím a súčasne jedinou lokalitou na Slovensku, kde populácia hlucháňa neklesá, ale naopak stúpa.
“Našou snahou je docieliť okamžité zastavenie ťažby vo všetkých horských lesoch Slovenska, kde ešte prežíva tetrov hlucháň.
„
V súvislosti s ťažbou v horských lesoch podali v roku 2016 mimovládne organizácie podnety na všetky okresné úrady na Slovensku, na území ktorých bol evidovaný výskyt hlucháňa.
V roku 2017 okresné úrady síce požiadali príslušné odborné organizácie, aby sa k daným podnetom vyjadrili, no do dnešného dňa väčšina úradov nevykonala potrebné kroky na zastavenie ťažby a záchranu hlucháňa.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) pritom už marci tohto roku úradom zaslalo usmernenie, podľa ktorého mali postupovať.
Hlucháň hôrny - jeden z najohrozenejších druhov. (zdroj: Archív DK)„Úrady si však dodnes s MŽP ako horúci zemiak prehadzujú otázku kompetencií a ťažba v štátnych aj súkromných lesoch pokračuje ďalej, a to aj v najcennejších lokalitách a v ochranných lesoch,“ uviedli ochranári.
Podnety na jednotlivé okresné úrady podali aj niektoré správy národných parkov z vlastnej iniciatívy, aby upozornili úrady, že sa situáciou musia zaoberať. Podľa ochranárov však „dennodenne dochádza k likvidácii ďalších a ďalších lokalít“.
Okamžité zastavenie ťažby
MŽP a kompetentné úrady preto vyzvali, aby začali konať. Zároveň apelovali na lesníkov, aby neťažili v najcennejších lokalitách, predovšetkým na území národných parkov. “Našou snahou je docieliť okamžité zastavenie ťažby vo všetkých horských lesoch Slovenska, kde ešte prežíva tetrov hlucháň,“ zdôraznil Kaliský.
UNESCO očakáva od Slovenska väčšiu ochranu Bukovského pralesa Čítajte Od roku 1972 klesla populácia hlucháňa asi o 76 percent, pričom trend naďalej pokračuje. V roku 1972 uvádzali štatistiky 3 697 jedincov, pričom v roku 2015 už iba maximálne 900 jedincov. Jeho súčasná populácia sa u nás odhaduje na 646 až 866 jedincov.
Napriek medzinárodným záväzkom v ochrane biotopov a druhov sa populácia hlucháňa od vstupu Slovenska do EÚ znížila o 50 percent.
Len v Národnom parku Nízke Tatry, ktorý je zároveň Chráneným vtáčím územím a Územím európskeho významu, zmizlo za posledných desať rokov viac ako 7 000 hektárov starých lesov.
Za toto obdobie klesol počet hlucháňov na Slovensku o 40 percent. Za posledných 10 rokov v niektorých územiach Slovenska hlucháň úplne vyhynul.
