Noci sa predlžujú, hmla padá čoraz častejšie a v chladných ránach sa človeku nechce ani nos z domu vystrčiť. Práve tento čas však milujú chryzantémy. V skleníkoch aj priestrannej záhrade, kde rastú voľne, sa ich hlavičky vo všetkých odtieňoch bielej, žltej aj červenej vynárajú z oparu a vytvárajú nepravidelné obrazce.
Je len málo kvetov, ktoré na kvitnutie nepotrebujú svetlo a teplo. Práve vďaka tejto výnimočnosti sa chryzantémy v mnohých krajinách sveta stali kvetmi cintorínov.
„Sú to kvety dlhých nocí, musia mať dvanásť hodín tmu, aby začali kvitnúť,“ vysvetľuje Dominika Mašľányová, ktorá pracuje v rodinnom podniku Flora Karkes v Turni. V ich záhrade je práve v plnom rozkvete tritisíc až štyritisíc chryzantém dvadsiatich štyroch rôznych odrôd.
Kým vyrástli do pestrých tvarov a farieb, prešli veky. Ich pôvod siaha až do 15. storočia pred naším letopočtom. Pochádzajú z Číny, kde im venovali dokonca festival a na znak úcty po nich pomenovali aj jedno z čínskych miest.
Prvé kvietky boli podľa dochovaných záznamov maličké a vyzerali ako žlté sedmokrásky.
Spájajú sa aj s japonskou cisárskou rodinou, cisár si ich zvolil ako motív úradnej pečate a tiež tu slávia festival zlatých kvetov. Práve tak by sme mohli preložiť význam slova chryzantéma, ktoré je zložené z gréckeho „chrysos“ (zlato) a „anthemon“ (kvet).
Na Západ sa prvé rastliny dostali v 17. storočí a postupne sa stali symbolom sviatku, ktorý je smutný, no krásny.
Kvitnú všetky naraz
Tento rok budú chryzantémy na Dušičky mimoriadne rôznorodé. Vďaka horúcemu letu skoré chryzantémy meškajú a tie neskoré zas pre chladný september finišujú skôr. Takmer všetky teda kvitnú naraz. Práve teraz.
