Musela si vybrať medzi rodinou a letectvom. No ANNU GORODOVOVÚ lietanie úplne pohltilo a stalo sa pre ňu prvoradým. Keď ju vyzvali, musela letieť v piatky, víkendy, sviatky či uprostred noci. Na palube zažila Alexandra Dubčeka, šesť prezidentov, Roberta Fica i pápeža Jána Pavla II. Raz dokonca tesne unikla smrti.
Chceli ste byť letuškou od detstva?
Anna Gorodovová (63)
je letuškou od roku 1973, odkedy nalietala približne 20-tisíc letových hodín a 20 miliónov kilometrov. Na palube lietadla sa stretla s jedenástimi porevolučnými ministrami vnútra, šiestimi prezidentmi a pápežom Jánom Pavlom II. V roku 2003 jej Rudolf Schuster udelil Medailu prezidenta Slovenskej republiky a v roku 2017 rozšíril zbierku vyznamenaní Robert Kaliňák, keď jej dal Pamätnú medailu ministra vnútra I. triedy.
Vôbec. Lietadlo som do strednej školy ani nevidela. Povolanie som si vybrala úplne náhodne, keďže pôvodne som chcela byť právničkou. No počas nadstavbového štúdia na hotelovej akadémii robili výber letušiek a dostala som sa na pohovor, kde som prešla prísnym sitom. Potom som prešla cez teoretické aj praktické pozemné skúšky a po polroku som absolvovala kurz palubných sprievodkýň.
Stačilo šesť mesiacov na to, aby ste zvyšných štyridsať rokov všetkému rozumeli?
Určite nie. Bol to len základný kurz. Každé tri roky sme museli robiť požiarny výcvik, učiť sa rôzne typy núdzového pristátia a učiť sa aj angličtinu.
Čo znamenalo byť letuškou za komunizmu, keď sa takmer nesmelo cestovať?
Bolo to veľmi atraktívne povolanie. Každé dievča túžilo byť letuškou a dostať sa do sveta. Ja som strávila polovicu života na Slovensku a polovicu v Česku. Mala som totiž smolu, že som začala lietať z Bratislavy, čiže som takmer nemala na výber. Sedem rokov som si oddrela na vnútroštátnych linkách smer Sliač, Tatry, Košice a Praha, až som sa dostala na veľkú palubu. Rodina pre mňa, bohužiaľ, bola na druhom mieste, čo ma veľmi mrzí.
Ako vyzeral váš prvý let?
Mala som obrovskú trému, keďže som letela s vtedajším predsedom vlády Petrom Colotkom.
Ako ste sa doma vyrovnávali s tým, že ste boli s nimi len minimálne?
Zorganizovať rodinnú oslavu alebo chodiť na rodičovské združenia sa nedalo. Každopádne ľutujem, že som nemala na prvom mieste rodinu. Na druhej strane som dosiahla niečo, čo sa podarí len málokomu, keď som dostala viacero vyznamenaní.
S kým ste lietali najčastejšie?
Najviac sa lietalo za totality. Ale veľmi rada som lietala s Václavom Havlom a potom s Alexandrom Dubčekom. Bol veľmi ľudský a prístupný. Dalo sa s ním rozprávať o čomkoľvek.
Takže ste sa mohli s pasažiermi baviť aj neformálne?
Veľmi ťažko. Mali sme pravidlá, podľa ktorých sme museli postupovať.
K akým témam ste sa dostali?
Vždy som im poskytla informácie, aký let absolvujeme a kadiaľ prelietavame. Okrem toho som kládla štandardné otázky, napríklad ako sa máte. Iné by ich asi rušili a ja by som na ne nemala odvahu.
Anna Gorodovová v Tupoleve odstavenom na letisku. (zdroj: Gabriel Kuchta - SME)Čo bol pre vás najväčší zážitok?
Keď som letela s jeho svätosťou Jánom Pavlom II. Bol úžasný, charizmatický a veľmi prístupný. Rozprávali sme sa po slovensky. Síce nepil, ale chcel slovenské pivo. Našťastie sme jedno na palube mali.
Pôsobil tak na vás automaticky alebo ste si to čiastočne domysleli, lebo ste ho vnímali výnimočne?
