V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sa Česi spojili so Slovákmi a založili spoločný štát
- Čo to bol čechoslovakizmus a ako sa prejavoval na Slovensku
- Čo dalo Československo Slovákom
- Federácia ako začiatok rozpadu Československa
- Prečo sa rozpadlo Československo?
Adam Hudek (1979)
V roku 2003 absolvoval odbor história-politológia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 2007 pôsobí v Historickom ústave SAV ako vedecký pracovník, v roku 2016 vo funkcii zástupcu riaditeľa.
Venuje sa dejinám komunistického Československa, stredoeurópskej historiografii po roku 1945 a histórii vedeckých inštitúcií, ako aj politike vedy na Slovensku.
Absolvoval dlhodobé študijné a vedecké pobyty na univerzitách vo Viedni (2004 – 2005), v Prahe (2011 – 2012) a nemeckej Jene (2014–2015). Napísal monografiu Najpolitickejšia veda. Slovenská historiografia v rokoch 1948–1968 (2010) a je editorom a jedným z autorov kolektívnej monografie Overcoming the Old Borders. Beyond the Paradigm of Slovak National History (2013) ocenenú cenou SAV pre mladého vedeckého pracovníka v roku 2014.
Ako spoluautor sa podieľal na rozsiahlych Dejinách Slovenskej akadémie vied (2014) ocenených Cenou SAV v roku 2015.
Tušil vôbec niekto na Slovensku, že sa pripravuje vznik Československa?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Slováci sa k Československu v roku 1918 dostali ako slepé kura k zrnu.
Do istej miery je to aj pravda, pretože väčšina obyvateľov Horného Uhorska, ako sa vtedy Slovensko nazývalo, ani len netušila, že takáto možnosť tu je a uvažuje sa o nej.
Slovenskí politickí reprezentanti do vzniku prvej svetovej vojny rozmýšľali len o autonómii. Bola to základná požiadavka už od 19. storočia, že Slovensko bude mať v rámci Uhorska autonómne postavenie, v rámci ktorého bude pestovať svoje školstvo a kultúru.
Ale s tým, ako sa vyvíjala situácia na fronte, začala si aj slovenská politická reprezentácia uvedomovať, že vojna sa môže skončiť rozpadom monarchie a vtedy bude dôležité, kam bude Slovensko patriť, aké miesto v Európe zaujme.
O tom, že zahraničný odboj vyvíja úsilie o vznik Československa boli, prirodzene, domáci slovenskí politici informovaní. Paradoxne, Martinská deklarácia, prijatá 30. októbra 1918, ktorou sa všetky krídla slovenského

politického života prihlásili spoločnému štátu s Čechmi, vznikla bez toho, aby jej signatári vedeli, že Prahe bol tento štát vyhlásený už pred dvoma dňami.
Či o prípravách vzniku Československa vedelo bežné obyvateľstvo je neisté a je pravdepodobné, že väčšina obyvateľov Slovenska si to uvedomila až po reálnom vyhlásení štátu.
Mali Slováci na samostatný štát už v roku 1918? Keby ho aj z nejakej milosti dostali, vedeli by čo s ním?
Nikto ani v snoch nerátal s tým, že Slováci by dostali samostatný štát. Bolo jasné, že Slovensko bude mať problém aj v samotnom Československu.
To, čo dnes považujeme za elity, za slovenskú reprezentáciu, bolo niekoľko tisíc ľudí. Slovensko bola zaostalá agrárna krajina s vysokou negramotnosťou, Slováci nemali školstvo, celá ekonomika fungovala v rámci Uhorska, navyše Slovensko nemalo nijako definované hranice.
Zatiaľ čo iné národy žijúce v Rakúsko-Uhorsku ako Rumuni, Srbi, Chorváti, ale aj Česi mali kedysi vlastný štát či kráľovstvo, Slováci nikdy nemali jasne definované teritórium. Aj to bol jeden z hlavných problémov vznikajúcej politickej reprezentácie – určiť, čo to Slovensko vlastne je, aké by malo mať hranice, ako vymedziť toto územie.
Okrem toho, keby Slovensko aj vzniklo ako samostatný štát, ako najmenej početná národnostná skupina by bolo vydané na milosť a nemilosť svojim susedom a nemalo by šancu na prežitie.

Rozpory vždy vyvolávala idea čechoslovakizmu hlásajúca, že Česi aj Slováci sú len vetvami jedného československého národa. Ako táto myšlienka vznikla?
Predstava, že Česi a Slováci sú jeden národ, existovala už od 19. storočia, ale praktický náboj začala dostávať, až keď sa reálne začalo hovoriť o vzniku Československej republiky.
Predstava českých politických elít bola veľmi pragmatická – po rozpade monarchie chceli mať národný český štát v hraniciach bývalého Českého kráľovstva. Lenže v rámci týchto hraníc žili aj tri milióny Nemcov. Keby vznikol takýto štát, Čechov by bolo len o niečo viac ako Nemcov a žiadny homogénny národný štát by sa nekonal.
Slovensko predstavovalo most z nemeckého obkľúčenia a vzájomné spojenie znamenalo, že Česi a Slováci Nemcov výrazne prečíslia. Ak by bolo budúce Československo v zahraničí predstavené ako štát postavený na základe nejakej formy federácie z dvoch národov, nepochybne by sa objavila oprávnená otázka, načo vytvárať štát, ktorý by bol len Rakúsko-Uhorskom v malom.
Predstaviť Čechov a Slovákov ako jednotný československý národ bola politická nevyhnutnosť - ak sme chceli vlastný štát, bolo treba dokázať, že bude jednonárodný a menšiny budú iba marginálne skupiny, ktoré dostanú svoje práva. Takto sa teda vytvoril príbeh, že Česi a Slováci sú dve vetvy jedného národa, kultúrne aj jazykovo dlhodobo prepojené, vďaka čomu patria k sebe a na základe tézy o národnom sebaurčení majú nárok na vlastný štát.

Dokedy sa idea čechoslovakizmu ukázala ako funkčná?