autor: Adam Hudek (1979)
V roku 2003 absolvoval odbor história-politológia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 2007 pôsobí v Historickom ústave SAV ako vedecký pracovník, v roku 2016 vo funkcii zástupcu riaditeľa.
Venuje sa dejinám komunistického Československa, stredoeurópskej historiografii po roku 1945 a histórii vedeckých inštitúcií, ako aj politike vedy na Slovensku.
Napísal monografiu Najpolitickejšia veda. Slovenská historiografia v rokoch 1948–1968 (2010) a je editorom a jedným z autorov kolektívnej monografie Overcoming the Old Borders. Beyond the Paradigm of Slovak National History (2013) ocenenú cenou SAV pre mladého vedeckého pracovníka v roku 2014.
Zahraničný odboj, československé légie a krajanské spolky – bez nich by za neuveriteľne krátky čas nikdy nevznikol spoločný štát Čechov a Slovákov.
Hoci rôzne vízie štátneho spojenia Čechov a Slovákov sa sporadicky objavovali už od 19. storočia, až priebeh prvej svetovej vojny umožnil reálne uvažovať o rozbití rakúsko-uhorskej monarchie.
Keďže podobné plány boli v Rakúsko-Uhorsku považované za vlastizradu, odboj sa začal formovať najprv v zahraničí. Na jeho čele stál vtedy už 64-ročný profesor Univerzity Karlovej Tomáš Garrigue Masaryk (1850 – 1937). Medzi jeho najbližších spolupracovníkov patrili Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik. Začiatkom roka 1916 vytvorili v Paríži Československú národnú radu, ktorá sa mala stať organizačným centrom odboja.

Spolky a légie
Najmä vďaka aktivite Masaryka získal projekt samostatného Československa podporu českých a slovenských krajanských spolkov, pričom kľúčovú úlohu zohrávala najmä mimoriadne početná a dobre zorganizovaná slovenská a česká komunita v USA. Slovenská liga spolu s Českým národným združením už októbri 1915 podpísali Clevelandskú dohodu, ktorou sa zaviazali podporovať boj za vznik Československa. V máji 1918 za prítomnosti Masaryka oba spolky svoj postoj potvrdili podpisom Pittsburskej dohody.