Malý štát uprostred Európy nemal šťastie na susedov. Každý z nich požadoval kus územia Československa. V roku 1938 tieto plány naplnilo fašistické Nemecko.
autor: Adam Hudek (1979)
V roku 2003 absolvoval odbor história-politológia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 2007 pôsobí v Historickom ústave SAV ako vedecký pracovník, v roku 2016 vo funkcii zástupcu riaditeľa.
Venuje sa dejinám komunistického Československa, stredoeurópskej historiografii po roku 1945 a histórii vedeckých inštitúcií, ako aj politike vedy na Slovensku.
Napísal monografiu Najpolitickejšia veda. Slovenská historiografia v rokoch 1948–1968 (2010) a je editorom a jedným z autorov kolektívnej monografie Overcoming the Old Borders. Beyond the Paradigm of Slovak National History (2013) ocenenú cenou SAV pre mladého vedeckého pracovníka v roku 2014.
Politické dôsledky hospodárskej krízy, ktorá trvala prvú polovicu 30. rokov, postupne zvýraznili všetky problémy, s ktorými Československá republika zápasila už od svojho vzniku. Čoraz viac sa radikalizovala politická scéna a zároveň sa čoraz viac zostrovali národnostné rozpory v štáte.
Krízou zbedačená nemecká a maďarská menšina začali čoraz hlasnejšie vyjadrovať svoju nespokojnosť. Radikalizáciou prechádzala aj Hlinkova slovenská ľudová strana, najsilnejšia politická sila na Slovensku. V roku 1935 pre chorobu abdikoval prezident T. G. Masaryk (zomrel v roku 1937) a nahradil ho jeho blízky spolupracovník Edvard Beneš, ktorému však chýbala Masarykova autorita.
Mníchovská dohoda
Prvým krokom k rozbitiu medzivojnovej Československej republiky sa stalo ovládnutie Nemecka nacistami v roku 1933. Plánom Adolfa Hitlera sa stala likvidácia Československa a ovládnutie jeho územia. Na to využíval nestabilnú národnostnú situáciu v republike. V druhej polovici 30. rokov začalo Nemecko čoraz ostrejšie upozorňovať na údajný rastúci útlak Nemcov žijúcich v českej časti republiky a začal požadovať pripojenie československých území s nemeckou väčšinou k Nemecku.
Keď Československo odmietalo nemecké ultimáta, obrátil sa Hitler na vlády Veľkej Británie a Francúzska. Posmelený pasivitou veľmocí po nemeckej anexii Rakúska (12. a 13. marca 1938), požadoval úpravu československých hraníc, ktorú vydával sa jedinú možnosť, ako predísť vojne v regióne.
V snahe zabrániť vojenskému konfliktu britský premiér Neville Chamberlain a francúzsky predseda vlády Édouard Daladier súhlasili so zvolaním konferencie v Mníchove za účasti A. Hitlera a talianskeho diktátora Benita Mussoliniho, ale bez prizvania československého zástupcu.
Dňa 29. septembra 1938 zástupcovia európskych veľmocí rozhodli, že Československá republika musí Nemecku postúpiť pohraničné územia, kde žije viac ako 50 % nemeckého obyvateľstva. Česká časť republiky tak prišla o tretinu územia a takmer tri milióny obyvateľov.
Adolf Hitler podpisuje Mníchovskú dohodu. 30. september 1939. (zdroj: bundesarchiv bild)Autonómia
Rezignácia Veľkej Británie a Francúzska na dianie v strednej Európe vydala oklieštenú Československú republiku na milosť Nemecku. Z hľadiska plánov A. Hitlera znamenali výsledky Mníchova len prvý krok plánu na likvidáciu Československa. Pred priamou vojenskou agresiou však dal prednosť ďalšiemu nahlodávaniu súdržnosti štátu.
