BRATISLAVA. Aktuálnym vlastníkom pozemku vo Veľkom Slavkove je síce prezident Andrej Kiska, ale súd, na ktorý sa obrátil jeho pôvodný majiteľ Ján Franc, by mohol rozhodnúť, že nehnuteľnosť bola v roku 1999 Francovi vydržaná podvodom. „Pôvodní vlastníci sú v týchto sporoch často úspešní,“ hovorí právnik Mojimír Plavec z advokátskej kancelárie Plavec & Partners, ktorý sa špecializuje aj na problematiku vydržania pozemkov.
Pre kšefty s pozemkami sa triasla prvá Ficova vláda Čítajte Francov otec dal pozemok ešte v roku 1993 do prenájmu poľnohospodárskemu družstvu Mlynica. Zubár Ján Franc z Popradu zaň dostával peniaze až do minulého roka, pričom netušil, že 1,2-hektárový pozemok mu už 17 rokov nepatrí.
Družstvo ho totiž v roku 1999 získalo vydržaním a predalo bez toho, aby to Franc, ako tvrdí, vedel.
Vydržanie je právna možnosť, ako získať pozemok, ak jeho vlastník nie je známy a niekto pôdu dlhodobo využíva. V tomto prípade bol však majiteľ nehnuteľnosti známy, bol ním práve Franc. Právnik Plavec nevylučuje, že Francovi mohla byť pôda vydržaná podvodom.
Prípad pozemku vo Veľkom Slavkove otvoril na začiatku októbra v televízii TA3 Francov príbuzný Jaroslav Paška, ktorý je podpredsedom SNS. Prezidenta vyzval, aby zubárovi vrátil pozemok. Kiska to odmietol s tým, že pôdu získal legálne. Jeho verziu potvrdila aj polícia, ktorá prípad na podnet Franca vyšetrovala. Porušenie zákona nezistila.
Franc sa teraz obrátil na súd, aby pôdu získal späť. Prezident tvrdí, že bude prípadný verdikt súdu rešpektovať.
Po Smere zaútočila na Kisku SNS. Pre pozemok vo Veľkom Slavkove Čítajte Divoké 90. roky a podvody s pozemkami
„Takáto skutočnosť je možná,“ reaguje Plavec na Francovu verziu podvodu pri vydržaní jeho pozemku, o ktorom vraj nevedel. Pri vydržaní vznikla podľa hovorcu prešovskej polície Daniela Džobaníka aj notárska zápisnica. Zubár tvrdí, že ani o nej nemal vedomosť. Aj to považuje Plavec za pravdepodobné.
„V určitých prípadoch sa vlastník vôbec nemusí dozvedieť, že jeho nehnuteľnosť bola prevedená na inú osobu,“ vraví.
Platilo to podľa neho najmä v 90. rokoch minulého storočia.
„Podmienky, za ktorých notár osvedčil vyhlásenie o vydržaní, boli nastavené omnoho voľnejšie a z tohto dôvodu dochádzalo k zneužívaniu inštitútu vydržania,“ približuje Plavec prax posledného desaťročia minulého storočia na Slovensku. Na vydržanie pôdy stačilo niekoľko čestných vyhlásení a tretia osoba sa mohla stať vlastníkom cudzieho pozemku, vysvetľuje Plavec.
