BRATISLAVA. Kšefty HZDS s pozemkami vo Veľkom Slavkove, vydržanie vinohradu pôvodne ruským podnikateľom a šéfom Incheby Alexandrom Rozinom či otázniky, ktoré vyvoláva kúpa vinice v Bratislave trojnásobným premiérom Robertom Ficom (Smer).
V súvislosti s najnovšou kauzou okolo pozemku prezidenta Andreja Kisku vo Veľkom Slavkove denník SME prináša prehľad najväčších pozemkových káuz.
Veľký Slavkov

Jednou z najväčších pozemkových káuz na Slovensku po Nežnej revolúcii bol podozrivý prevod lukratívnych pozemkov pod Vysokými Tatrami v obci Veľký Slavkov za prvej vlády Roberta Fica (Smer).
Na machinácie s pôdou v réžii Slovenského pozemkového fondu upozornil v novembri 2007 denník SME. Fond patril pod ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré vtedy viedol Miroslav Jureňa z HZDS.
Reštituenti z južného Slovenska dostali pozemky pod Tatrami. Vzápätí ich museli previesť na firmu GVM, ktorá mala blízko k HZDS. Hoci pozemky s celkovou rozlohou viac ako milión štvorcových metrov mali hodnotu takmer 50 miliónov eur, firma ich získala za vyše 431-tisíc eur.
Obchod organizoval námestník pozemkového fondu a nominant HZDS Branislav Bríza. Po prepuknutí kauzy musel abdikovať nielen on, ale aj Jureňa. So svojím postom sa rozlúčil pamätnou tlačovkou pred kravínom. Emotívne počas nej udieral päsťou po stole.