BRATISLAVA. Hoci živých pamätníkov vzniku Československa pred 99 rokmi už sotva nájdeme, význam tejto, pre nás kľúčovej, udalosti pretrváva dodnes.
Uvádza sa to v sobotnom vyhlásení prezidenta SR Andreja Kisku, ktoré zverejnil na sociálnej sieti.
"Nový štát si nevymysleli víťazné mocnosti. Na mapu povojnovej Európy ho zakreslili vďaka dlhodobému úsiliu o slobodu a nezávislosť, ktoré bolo spoločným dielom domácich vlastencov a politikov, slovenských a českých krajanov v Amerike i legionárov bojujúcich v Rusku. Deklaráciou slovenského národa, prijatou 30. októbra 1918 v Martine, sa k nemu prihlásili zástupcovia všetkých politických smerov," vyhlásil Kiska.
Prikrátky čas

V našej pamäti sa podľa jeho slov tento zápas spája s nenahraditeľným štátnikom Tomášom Garriguom Masarykom, charizmatickým Milanom Rastislavom Štefánikom a nesmierne pracovitým Edvardom Benešom. Jeho dejiny písali stovky jedinečných osobností, od Vavra Šrobára, ktorý od decembra 1918 stál na čele ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, až po Milana Hodžu, ktorý sa v novembri 1935 stal predsedom vlády celej republiky.
"Vďaka novému štátu dostalo Slovensko nielen jasné hranice, ale aj príležitosť budovať politické, vzdelanostné i kultúrne inštitúcie. Nevídaným tempom sa rodila vzdelaná stredná trieda, do verejného života vstupovali starostovia, primátori, župani, ministri, novinári, podnikatelia, rozvíjala sa občianska spoločnosť," uviedol prezident SR, ktorý poznamenal, že značka Československo vzbudzovala rešpekt a krajina bola ostrovom demokracie v strednej Európe.
Dvadsať rokov bol podľa Kisku prikrátky čas na vyriešenie mnohých problémov, od národnostných až po sociálne. "Najprv sme na prahu druhej svetovej vojny stratili štát, a po jeho obnovení sme po roku 1948 stratili jeho najdôležitejšiu charakteristiku - demokraciu," pripomenul s tým, že dnes máme oboje, vo vlastnom štáte. "Máme dôvod spomínať na vklad, aký do nášho rozvoja vniesol spoločný štát. A strážiť ako oko v hlave našu dnešnú slobodu a demokraciu," uzavrel prezident.
Čaplovič: Čechoslovakizmus mal v čase vzniku ČSR geopolitický význam
Hoci idea čechoslovakizmu časom stratila svoj prvotný zmysel a jej dlhodobé uplatňovanie v slovenských podmienkach sa stalo predmetom sporov českých a slovenských politických predstaviteľov, v čase vzniku Československa zohrala dôležitú úlohu.
"Je potrebné si uvedomiť, že ideu čechoslovakizmu v jej prvopočiatkoch je nutné chápať v politickom, nie v etnickom význame a hlavne v kontexte požiadavky na utvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov," povedal pre TASR riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič.
Politickí predstavitelia podľa neho nemohli pred mocnosťami na sklonku svetovej vojny argumentovať historickým právom na samourčenie českého národa a súčasne hovoriť o prirodzenom práve Slovákov na vlastnú štátnosť. "Okolo 6,7 milióna Čechov a vyše dva milióny Slovákov utvorili na základe tejto idey 8,7-miliónový štátotvorný československý národ v etnicky multinacionálnom 13,4-miliónovom štáte. Je potrebné brať na zreteľ, že len samotných Nemcov bolo v Československu vyše 3,1 milióna," vysvetľuje Čaplovič.
Idea čechoslovakizmu v roku 1918 nebola problémom a predmetom sporov sa stala až neskôr, keď sa uplatňovala naďalej, hoci svoj pôvodný význam už stratila.
Štátny sviatok? Hlavne nezabúdať

Významným argumentom v prospech vzniku Československa bol boj našich legionárov na strane víťazných mocností. "V prvom rade mi nedá nespomenúť formovanie a bojové nasadenie česko-slovenského legionárskeho vojska po boku štátov dohodových mocnosti v rokoch prvej svetovej vojny vo Francúzsku, v Rusku, Taliansku, v ktorých radoch spoločne bojovali a umierali Česi i Slováci, bolo ich približne 7200," pripomína Čaplovič.
"Légie svojím bojovým vystúpením na strane vojsk Dohody dláždili cestu k vzniku Československa a napomáhali politickému vedeniu česko-slovenského odboja v zahraničí, čiže trojici Tomáš Garrigue Masaryk - Milan Rastislav Štefánik - Edvard Beneš, k tomu, aby mocnosti takýto štát na mape Európy v roku 1918 uznali," konštatuje.
Vznikom samostatného štátu Čechov a Slovákov v októbri 1918 sa podľa neho zavŕšilo diplomatické a vojenské úsilie hlavných politických reprezentantov českého a slovenského národa. "Tým, že sa Slovensko stalo súčasťou Československa, Slováci sa vlastne prvýkrát stali štátotvorným národom. Som presvedčený, že bez vzniku Československa by nebol ani 1. január 1993," tvrdí Miloslav Čaplovič.
Na otázku, či by mal byť 28., prípadne 30. október na Slovensku vyhlásený za štátny sviatok, Čaplovič reaguje, že v každom prípade by sme si mali tieto udalosti pripomínať a nezabúdať na ne.