BRATISLAVA. Kvalitnejšie zdravotníctvo, oprava ciest, budovanie cyklotrás či starostlivosť o seniorov. Volebný program jednotlivých kandidátov do VÚC je pre úzke kompetencie vo väčšine prípadov podobný.
Za županov vo všetkých ôsmich krajoch sa hlásia desiatky ľudí, župnými poslancami sa chcú stať stovky. Toľko možností so sebou prináša ťažký výber správneho kandidáta.
Aj preto sa mnoho voličov rozhoduje až v poslednej chvíli. Odhady pred minuloročnými parlamentnými voľbami hovorili, že nerozhodnutých ľudí, ktorí chceli ísť voliť, no neboli úplne rozhodnutí, mohlo byť približne 200-tisíc.
Urobiť výber, ktorý človek neoľutuje, je podľa oslovených odborníkov ťažké. Existujú však spôsoby, ako sa k tej správnej voľbe dostať čo najbližšie.

Emócie verzus rozum
Pri výbere spomedzi mnohých možností je dôležité uvedomiť si, čo svojím rozhodnutím človek chce dosiahnuť, hovorí klinický psychológ zo psychologického centra Salvus Karol Kleinmann.
„V prvom rade treba vyčleniť a odstrániť tých, ktorí sú absolútne neprijateľní a vyberať si zo zúženej množiny možností,“ hovorí. Nemá teda zmysel zvažovať postupne každého jedného kandidáta, vhodné je vybrať ich na začiatku napríklad na základe straníckej príslušnosti.
“Je dobré zvoliť si dve až tri ťažiskové témy, aby to celé neskĺzlo len do postoja k jednému konkrétnemu sľubu.
„
Následne sa podľa psychológa treba zamerať na zopár vecí, ktoré sú pre voliča najdôležitejšie. Neznamená to však, že by sa mal koncentrovať len na jednu oblasť, pretože tá by jeho rozhodovanie mohla v konečnom dôsledku skresliť.
„Je dobré zvoliť si dve až tri ťažiskové témy, aby to celé neskĺzlo len do postoja k jednému konkrétnemu sľubu,” hovorí Kleinmann. Na druhej strane by však pri rozhodovaní sa mali byť prítomné aj emócie. Tie totiž môžu pomôcť tomu, aby sa človek s vybraným kandidátom dokázal lepšie stotožniť.
Robenie kompromisov

Čo však robiť v prípade, ak kandidát, ktorý vychádza zo súkromného prieskumu najlepšie, nemá takmer žiadnu šancu reálne sa presadiť? Kouč a lektor Karol Herian hovorí, že pri rozhodovaní sa treba vždy zladiť svoje preferencie s tým, aká je reálna ponuka.
„Nie je to úplne o kompromisoch, ale skôr o zrelosti prijať to najvhodnejšie a uvedomiť si, že vo voľbách človek nerozhoduje len o sebe, ale aj o ďalších ľuďoch,” hovorí s tým, že často sa ľudské potreby nestretávajú s tým, čo je v ponuke. Práve vtedy je namieste, ak človek zo svojich zásad niekedy ustúpi.
Univerzálny postup, ako sa rozhodnúť, opísať nevie. Upozorňuje na to, že župné voľby sú príliš špecifické. Každý kraj má svoje osobitosti a podľa nich sa treba aj riadiť. Psychoterapeut Michal Mlynář však vysvetľuje, že na rozhodnutie, ktoré neskôr človek neoľutuje, si musí vyberať na základe svojich hodnôt.
„Ak ľudia volia na základe sľubov, neskôr môžu byť sklamaní. Preto má zmysel orientovať sa na hodnoty kandidátov a klásť si otázku, na akých princípoch stavajú," hovorí. „Podobné je to napríklad v partnerských vzťahoch. Ak sa rozhodujeme pre partnera na život a nielen na príjemné chvíle, dôležité sú pre nás práve hodnoty, a nie to, kto je nám ako sympatický."
Ako sa rozhodovať
Vo všeobecnosti platí, že na čo najlepšie rozhodnutie treba mať čo najviac informácií z rozličných zdrojov. Až ich porovnávaním môže človek prísť k výsledku, s ktorým bude naozaj spokojný.
„Ak sa má človek dobre rozhodnúť, je vhodné definovať si ciele či predstavu, ktorú chce dosiahnuť," hovorí riaditeľka Centra pre tréning a rozvoj, psychologička Denisa Zlevská. Ďalej odporúča rozmeniť si zadefinované ciele na konkrétne kroky, ktoré sa dajú odmerať.
V prípade volieb sa teda dá postupovať napríklad tak, že si ako cieľ voľby človek vyberie, že chce, aby mu v blízkosti obydlia vznikla cyklotrasa. Následne nájde kandidátov, ktorí takúto možnosť ponúkajú a pokúsi sa zvážiť, do akej miery je ich predstava realizovateľná.
„Málokto si však bude robiť komplexné analýzy kandidátov,” myslí si Kleinmann. Odporúča v prvom kole vyčleniť neprijateľných kandidátov, a potom tých, ktorí človeku nesedia emocionálne.
„Skončíte medzi dvoma-troma kandidátmi. Stanovíte si vaše dôležité témy, ako napríklad doprava, rozvoj infraštruktúry, školstvo, a potom si prezriete nie celé programy, ale to, ako riešia tieto konkrétne oblasti,” uzatvára Kleinmann.
Kvíz: Ako zistiť, ktorý kandidát je najvhodnejší?
Klinický psychológ Karol Kleinmann odporúča pri výbere kandidátov čo najviac zúžiť okruh ľudí, o ktorých volič uvažuje. Denník SME pripravil zopár otázok, ktoré si môže položiť pri každom kandidátovi. Na základe získaného počtu bodov sa potom dá vyberať medzi najvhodnejšími.
1. Ako dobre poznáte kandidáta?
a, nepoznám ho, s jeho výsledkami nie som spokojný(á) (0 bodov)
b, nepoznám ho, kandidát je mi sympatický (1 bod)
c, poznám ho, je to podľa mňa odborník (2 body)
2. Dokážete nájsť dostatok informácií o kandidátovom programe?
a, neviem nájsť skoro nič (0 bodov)
b, poznám len heslá z bilbordov a z reklamy (1 bod)
c, mám dostatok informácií o tom, čo chce robiť (2 body)
3. Ako sa vám pozdávajú jeho predvolebné sľuby?
a, ich splnenie je úplne nereálne (0 bodov)
b, väčšinu z nich zrejme nesplní (1 bod)
c, väčšina z nich sa dá splniť (2 body)
4. Viete o konkrétnom prípade, v ktorom kandidát pomohol obci alebo kraju?
a, nikdy som o ničom nepočul(a) (0 bodov)
b, niečo sa mi zdá, ale na nič konkrétne si nespomeniem (1 bod)
c, áno, viem presne, čo už urobil a páči sa mi to (2 body)
5. Počuli ste niekedy o kandidátovi v súvislosti s korupciou alebo kauzami?
a, áno (0 bodov)
b, počul som, ale neverím tomu (1 bod)
c, nie (2 body)
6. Dokázal dôveryhodne vysvetliť, ako financuje svoju predvolebnú kampaň?
a, vôbec neviem, odkiaľ mal na kampaň peniaze (0 bodov)
b, vysvetlil len časť peňazí, ktoré mal na kampaň (1 bod)
c, viem presne, odkiaľ pochádzali peniaze na kampaň (2 body)
7. Aký má kandidát vzťah k bývalému komunistickému režimu?
a, bol aktívnym spolupracovníkom štátnej bezpečnosti (ŠtB) ( -2 body)
b, bol členom komunistickej strany (0 bodov)
c, nebol členom ŠtB ani komunistickej strany (2 body)
8. Aké politické strany kandidáta podporujú?
a, žiadnu z nich som nikdy nevolil(a) ani mi nie je sympatická (0 bodov)
b, podporujem menšiu časť z politických strán, ktoré ho podporujú (1 bod)
c, sympatizujem so stranami, ktoré ho podporujú/ páči sa mi, že kandidát je nezávislý (2 body)
d, kandiduje s podporou strán, ktoré majú fašistické názory a Najvyšší súd kvôli tomu rozhoduje o ich rozpustení ( -3 body)

Beata
Balogová
