BRATISLAVA. O župné voľby by mala záujem takmer polovica stredoškolákov, v niektorých krajoch by sa účasť vyšplhala až nad 50 percent. Ukazujú to výsledky zo simulovaných študentských volieb, do ktorých sa zapojilo 47 škôl na Slovensku. Voliť kandidátov na županov a poslancov v nich však mohli nielen prvovoliči, ale všetci študenti od 15 rokov.
Tí, ktorí cez víkend budú môcť prísť voliť aj naozaj, svoj záujem odôvodňujú aj tým, že dianie v župe je im bližšie než to v parlamente.
"Tieto župné voľby sú pre mňa osobnejšie než parlamentné. Žijem v tomto kraji, dotýka sa ma to," odôvodňuje 18-ročná študentka bratislavského Gymnázia Matky Alexie Patrícia Sitárová, prečo pôjde voliť.
Župana si bude vyberať podľa toho, za aké strany kandiduje a nakoľko pozná jeho aktivity. Rovesníci z jej okolia vraj pôjdu voliť tiež. "Už len pre ten zážitok, že môžu ísť prvýkrát voliť," hovorí.
Na Gymnáziu Matky Alexie prebehli študentské voľby dodatočne vo štvrtok. Žiaci chodili voliť cez prestávky a podľa dozorujúcej učiteľky bol o ne veľký záujem.
Rozhodujúca bude aj podpora strán
Na študentských voľbách sa podľa Martina Kušteka zo združenia Pre stredoškolákov zúčastnilo vyše 20-tisíc študentov. Nadpolovičná účasť študentov bola v Banskobystrickom, Nitrianskom, Košickom a Prešovskom kraji. Celková účasť bola 47 percent.
Voliť sa chystá aj prvovolička Júlia Magušinová zo Žilinského kraja. "My mladí sme zodpovední za túto krajinu, žijeme tu a v každých voľbách môžeme niečo zmeniť," hovorí. Pri výbere kandidátov sa bude rozhodovať aj podľa straníckej príslušnosti či podpory, podľa programu, no prihliadať bude aj na to, čo už urobili v minulosti.
Podobný názor má aj bratislavská gymnazistka Daniela Ciesarová. "Toto je cesta, ako sa môžu zmeniť veci v mojom okolí," vysvetľuje. Voľby do žúp vníma ako bližšie než prezidentské či parlamentné, pretože prípadné zmeny v kraji, kde žije, sú citeľnejšie.
Záujem o voľby u nej vychádza z rodiny. Jej výber kandidátov sa bude odvíjať podľa diskusných relácií, ktoré sledovala. "Istú rolu hrá aj strana, ktorá kandidáta podporuje, financovanie kampane a program," vymenúva Ciesarová. Hovorí však, že so svojím záujmom ísť voliť je medzi kamarátmi skôr osamotená.
Realita u mladých je iná
V župných voľbách býva tradične nízka účasť, v minulých voľbách v prvom kole prišlo hlasovať čosi cez 20 percent voličov. Víkendové župné voľby budú prvýkrát jednokolové.
V poslednom prieskume agentúry AKO bolo spomedzi mladých ľudí vo veku od 18 do 21 rokov rozhodnutých ísť určite voliť 30,9 percenta. Vláclav Hřích z AKO upozorňuje, že čím vyšší vek respondentov, tým väčšia odhodlanosť ísť v župných voľbách voliť.
Mladí podľa neho síce v prieskumoch deklarujú, že pôjdu voliť, no realita býva iná. Výsledky študentských volieb podľa neho tiež nekopírujú realitu. "Študenti mohli byť nadšení, že sa niečo na škole organizuje, mohlo na nich vplývať aj okolie, ktoré sa do tejto aktivity zapojilo," vysvetľuje.
O župných voľbách síce mladí vedia zo sociálnych sietí, kde sa na nich valí množstvo reklamy a propagácie kandidátov, no nakoniec im podľa neho chýba odvaha ísť voliť. "Nevedia sa rozhodnúť koho," dodal Hřích.
Študentské voľby simulovala Rada mládeže Bratislavského kraja napríklad aj vlani, keď sa volili poslanci do parlamentu. Účasť v parlamentných voľbách medzi stredoškolákmi bola 52 percent. Najviac stredoškolákov by volilo hnutie Sme rodina – Boris Kollár, po ňom nasledovala extrémistická ĽSNS Mariana Kotlebu.
