Meredith dodržala slovo. Oslovil ju cudzí chlap a požiadal, aby si nasadila slúchadlá s mikrofónom. Vraj má nahlas rozprávať, na čo práve myslí. Zadanie splnila podobne ako sto ďalších ľudí v New Yorku.
„Bol som prekvapený, koľko ľudí súhlasilo,“ povedal pre Scientific American antropológ Andrew Irving z Manchesterskej univerzity, ktorý ľudí s mikrofónom naháňal pre svoj výskum.
Prekvapení boli aj účastníci experimentu. Vďaka rozprávaniu so sebou samým sa cítili lepšie, čo potvrdili už desiatky predošlých výskumov.
Vďaka kontrolovanému vnútornému monológu si môžete zlepšiť výkon, znížiť úzkosť a zvýšiť sebavedomie, no oplatí sa poznať niekoľko pravidiel.
Čo zaseješ, to budeš žať
Mladá žena si do vrecka vloží diktafón a kráča jednou z manhattanských ulíc smerom na Broadway. V čiernom kabáte, so zvesenými ramenami a založenými rukami pôsobí v dave ľudí tak nenápadne, že to okoloidúcim ani nenapadne. Prehliadnu aj jej plač a hlasné vzlyky.
„Nedokážem si predstaviť New York bez Joan. Možno to nakoniec bude fajn, veď má dvadsaťpercentnú šancu na vyliečenie,“ spomína na kamarátku, ktorej diagnostikovali rakovinu.
“Správanie ľudí potvrdzuje naše zistenia, že rozprávaním v tretej osobe akoby ste sa vnímali ako niekto iný.
„
Ešte prednedávnom u nej bola na návšteve, teraz stojí na priechode pre chodcov a okolie takmer nevníma. Akoby ani nestála uprostred jednosmerky preplnenej ľuďmi a prominentnými predajňami ako Victoria’s Secret, Louis Vuitton či Ralph Lauren. Dojem kazí len pouličný predaj hot-dogov, obrazov a klobúkov a lietajúce vrecúška, ktoré skáču do cesty cyklistom. Meredith sa však zameriava na diskusiu sama so sebou.
Vnútorný monológ ju nikto neučil. Ovláda ho automaticky ako každý človek. Ľudia strávia sami so sebou podstatnú časť života, keďže denne máme 12 000 až 50 000 myšlienok. Tajný dialóg v ľudskej hlave nedokáže nahradiť ani diskusia s blízkymi.
