BRATISLAVA. Zákaz horaliek v parlamentných laviciach sa stal jedným zo symbolov šéfovania Andreja Danka z SNS v Národnej rade. V pléne zakázal používať aj plagáty či mobilné telefóny.
Odvolal sa na „absolútny deštruizmus, ktorý deštruuje tento štát“.
Podobne sa k svojej práci postavil aj jeho poradca Lukáš Machala, ktorý sa v októbri stal generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva školstva.
Začiatkom novembra začal na ministerstve platiť jeho pokyn, ktorým upravuje „kultúru odievania na pracoviskách.“ Upozornil na to denník Nový Čas.

„Chcel som upraviť to, ako majú byť ľudia v určitých situáciách oblečení,“ vysvetľuje Machala pre SME. Problém bol, že o predpise nedal vedieť svojej nadriadenej, ministerke za SNS Martine Lubyovej. Krátko potom, ako sa o zmene dozvedela, odporučila Machalovi, aby pokyn zrušil.
„S pani ministerkou sme sa na túto tému ešte nerozprávali, v pondelok sa musíme stretnúť a niektoré veci si vydiskutovať,“ hovorí Machala.
Saká a šaty
Ministerstvá a iné štátne inštitúcie nemajú jednotný postoj ku kódexu obliekania.
Z oslovených inštitúcií majú takzvaný dress code napríklad Úrad vlády, ministerstvo dopravy či úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.
“To, ako úradník vyzerá, je odrazom autority štátu. Predstavte si, že ľudia, ktorí idú na ministerstvo, sa slušne oblečú a oproti sebe majú človeka v tričku s marihuanou.
„
Nejde o špecifický predpis, pravidlá obliekania vyplývajú z etických kódexov, prípadne zo zvyku. Špecifický interný predpis nepotrebujú napríklad na ministerstvách zahraničia ani zdravotníctva.
„Vo všeobecnosti platí, že zamestnanci ministerstva zdravotníctva by mali dbať o náležitú úpravu zovňajšku vrátane oblečenia,“ napísala hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
V štátnej správe by mal podľa odborníka na etiketu Ladislava Špačka platiť dress code už dávno a nemalo by sa čakať na to, kým tam ľudia začnú chodiť v šortkách a bizarnom oblečení.
„To, ako úradník vyzerá, je odrazom autority štátu. Predstavte si, že ľudia, ktorí idú na ministerstvo, sa slušne oblečú a oproti sebe majú človeka v tričku s marihuanou,“ hovorí Špaček. Vo verejnej správe by ľudia podľa jeho názoru mali vyzerať seriózne, to znamená žiadne odhalené plecia, sandále, roztrhané rifle či akákoľvek pouličná móda.
Žiadne dredy ani tetovania
Druh oblečenia je podľa odborníka úzko spätý s tým, k akej profesii sa viaže. Napríklad v reklamnej agentúre nie sú krátke nohavice či výstredné farebné tričko až takým vážnym problémom.

Platí to aj o celkovom výzore, nielen o oblečení. V poslednom čase svojím výzorom pozornosť upútal najmä líder Českej pirátskej strany Ivan Bartoš, ktorý má na hlave dredy.
„Ak by tento človek išiel reprezentovať krajinu na summit Európskej únie alebo NATO, bude budiť údiv, pobúrenie, pohoršenie, nedôveru. Na summit sa chodí v obleku, kravate a všetci majú slušné účesy,“ hovorí Špaček.
Argument, že možno aj práve pre jeho výzor si ľudia Bartoša zvolili, a tak ich reprezentuje, podľa neho neobstojí. „V okamihu, ako dostal mandát, začal reprezentovať celú krajinu, nielen svojich voličov,“ hovorí Špaček.

Beata
Balogová
