BRATISLAVA. Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je už aj drotárstvo, fujara trombita, modranská majolika, drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní a chov plemena koní lipican v Topoľčiankach.
Zápis nových prvkov do zoznamu ministerstvom kultúry vyhlásili počas pondelkového slávnostného podujatia, ktoré sa uskutočnilo v Divadle SĽUKu v Bratislave. Zorganizovalo ho Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru.
Rozšíril sa aj Zoznam najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku, do ktorého pribudla nová aktivita. Je ňou Dokumentácia a ochrana drotárstva v Považskom múzeu v Žiline.
Národný zoznam
Zápis prvkov a aktivít do národných zoznamov je základnou podmienkou na uchádzanie sa o zápis do svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva (UNESCO). V ňom má Slovensko zatiaľ štyri zápisy.
“Drotárstvo vidím ako kandidáta na zapísanie do svetového zoznamu UNESCO
„
Počas slávnostného podujatia si predkladatelia prevzali z rúk ministra kultúry Mareka Maďariča doklad o zápise. Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bolo dosiaľ zapísaných 13 prvkov.
V Zozname najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku figurovala Škola remesiel ÚĽUV.
Výzvu na predkladanie nominácií vyhlasuje ministerstvo kultúry spravidla každý rok. O zápise rozhoduje odborná komisia.
Minister kultúry v prejave zdôraznil, že každý z novozapísaných prvkov musel preukázať osobitnú kultúrnu hodnotu, nepretržitú hodnotovú kontinuitu a musí byť odovzdávaný z generácie na generáciu.
Maďarič už vidí drotárstvo v UNESCO
"Zápis do národného zoznamu potvrdzuje takúto kvalitu jednotlivých prvkov, ale aj vyzdvihuje a oceňuje prácu a aktivity jednotlivých spoločenstiev a jednotlivcov, ktorí sa starajú o nehmotné kultúrne dedičstvo, chránia ho a rozvíjajú," uviedol Maďarič.
S kultúrnym a prírodným dedičstvom sa máme podeliť s ostatnými Čítajte Až päť zápisov podľa ministra dokazuje šírku a bohatstvo nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
"Dokonca by som si aj tak zatipoval, že medzi týmito dnes piatimi prvkami už aj vidím nejakého kandidáta na zapísanie do svetového zoznamu," uviedol s tým, že by týmto prvkom mohlo byť drotárstvo.
"Je to veľmi dôležité priebežne tieto prvky zapisovať, pretože to znamená aj ich zvýšenú ochranu a hlavne to znamená, že tu existujú ľudia a spoločenstvá, ktoré sa týmto tradíciám venujú a tvoria tak živú súčasť nášho kultúrneho dedičstva," doplnil Maďarič.
Drotárstvo je jedinečné
Generálna riaditeľka ÚĽUVu Dana Kľučárová potvrdila, že sa s drotárstvom skutočne pokúsia o zápis do svetového zoznamu, lebo je jedinečné a špecifické, práve pre územie Slovenska.
Ocenenie, ktoré drotárstvo získalo zaradením do národného zoznamu je podľa Kľučárovej zárukou a garanciou jeho ochrany, podpory a rozvoja.
"Ako fenomén, ktorý je zapísaný, či už v národnom, alebo neskôr možno aj vo svetovom zozname, si bude vyžadovať, jednak koordináciu, ale zároveň aj ochranu a podporu aj na vyššej úrovni," doplnila.
Slovenské kultúrne dedičstvo
Drotárstvo navrhol na zápis ÚĽUV, fujaru trombitu členovia Folklórnej skupiny Javorník z obce Lúky, modranskú majoliku nominovalo občianske združenie Slovenská ľudová majolika a Bratislavský samosprávny kraj, drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní mestá Detva a Hriňová v spolupráci s Národopisnou spoločnosťou Slovenska a chov plemena koní lipican Národný žrebčín Topoľčianky.
UNESCO očakáva od Slovenska väčšiu ochranu Bukovského pralesa Čítajte Jednotlivé prvky videli hostia vo videoprezentáciách počas slávnostného odovzdávania certifikátov, ale i naživo po skončení programu.
Zblízka si prezreli drotárske techniky a výrobky majstrov Jána Zollera z Leopoldova a Oľgy Obertovej z Bratislavy.
Trombitáši z folklórnej skupiny Javorník, ktorí svojimi pastierskymi signálmi začali slávnostný program na javisku, pripravili ukážku výroby pastierskej trúby.
Výrobu keramiky prišla prezentovať Mária Pavlovičová, ktorá v spolupráci so Slovenskou ľudovou majolikou pripravila ukážku celého výrobného procesu od prvého výpalu až po hotový produkt.
Chov plemena koní lipican priblížil v krátkom filme Národný žrebčín z Topoľčianok.
Tradíciu výroby drevených vyrezávaných krížov reprezentovali výrobcovia z Detvy - Jozef Krnáč, ktorý so sebou doniesol jeden zo svojich rozpracovaných krížov a Milan Malček, výrobca miniatúr drevených vyrezávaných krížov.
Z obce Hriňová prišiel Jozef Ďurica, ktorý ukázal hotový náhrobný drevený kríž, ktorý vyrobil ešte jeho otec.
Slovensko má v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO okrem hudobného nástroja fujara zapísanú aj Terchovskú muziku, Gajdošskú kultúru a Bábkarstvo na Slovensku a v Česku.
Začiatkom decembra tohto roka sa uskutoční 12. zasadnutie Medzivládneho výboru pre ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na ostrove Jeju v Južnej Kórei, kde sa bude rozhodovať o ďalšom slovenskom prvku. Je ním "Horehronský viachlasný spev".
