Mohol sa komunizmus v strednej Európe presadiť už po prvej svetovej vojne? „Nebyť prvej svetovej vojny, boľševický prevrat by sa v októbri 1917 takmer určite neudial. Jednak boľševici sa nachádzali vo vyhnanstve, cársky režim by sa bez vojny zrejme ešte nejaký čas udržal a Lenin by azda dovtedy aj zomrel,“ tvrdí Juraj Benko z Historického ústavu SAV.
Hneď ako sa boľševici chopili moci v Rusku, snažili sa o vývoz revolúcie za hranice. Čo ich k tomu motivovalo?
Ako marxisti predpokladali, že revolúcia nemôže v Rusku prežiť, lebo je to zaostalá krajina. A ak prežije, tak iba preto, že vypuknú ďalšie revolúcie v ostatných krajinách. Októbrová revolúcia mala byť iba prvým prielomom, porážkou najslabšieho imperialistického štátu. V Rusku vznikla základňa svetovej revolúcie, ktorá sa podľa boľševikov mala šíriť ďalej.
Kto boli prví kuriéri boľševických myšlienok do Európy?
Vojnoví zajatci. Prvá svetová vojna bola pre októbrové udalosti v Rusku kľúčovým faktorom. Nebyť vojny, boľševický prevrat by sa takmer určite neudial. Jednak boľševici boli v exile alebo vo vyhnanstve, cársky režim by sa bez vojny zrejme ešte nejaký čas udržal a Lenin by azda dovtedy aj zomrel... Lenže prvá svetová vojna Rusko natoľko zdevastovala, že nebolo treba vynaložiť ani veľa energie, aby sa vo februári 1917 skončilo po stáročiach cárske samoderžavie. Vojna však zapríčinila o osem mesiacov neskôr aj pád demokratickej vlády. Keď Lenin povedal, že moc ležala na ulici a my sme ju jednoducho zdvihli, bola to veľmi výstižná veta. Na území Ruska sa v roku 1917 nachádzali asi dva milióny zajatcov z krajín ústredných mocností, predovšetkým z Rakúsko-Uhorska. Žili väčšinou v úbohých podmienkach, mnohí z nich v odľahlých častiach Ruska na Sibíri. Túžba vrátiť sa domov bola u nich veľmi silná a boľševici sa zo všetkých politických skupín po februárovej revolúcii venovali zajatcom najviac.
Čím sa ich snažili zaujať a presvedčiť?
Boľševici v zajateckých táboroch šírili, knihy, letáky, zakladali medzi zajatcami výbory. Ich najdôležitejším heslom, vďaka ktorému sa chopili moci, bol však mier. Kým väčšina politických zoskupení v Rusku bola po februári 1917 odhodlaná pokračovať vo vojne, Lenin počínajúc návratom do Ruska razil filozofiu, že krajina musí za každú cenu uzavrieť separátny mier. To bol aj dôvod, prečo sa s pomocou Nemcov dostal do Petrohradu. Nemci ho považovali za rozvratný element, ktorý mal prispieť k destabilizácii krajiny. Povedané slovami bývalého zajatca v Rusku Ladislava Szántóa, neskoršieho slovenského komunistického intelektuála: Veľa sme o maximalistoch (označenie boľševikov pred októbrom 1917) nevedeli. Netušili sme ani to, kto je Lenin, ale chceli sme mier a boľševici ho hlásali.
