Nie, rozhodne nemožno povedať, že odpočíva v pokoji. Ale leží a pomaličky tlie v mramorovej kocke na Červenom námestí, hlavnom námestí ruského impéria, ktorému presne pred sto rokmi vtlačil zvrátenú podobu.
Vladimír Iľjič Lenin, vodca svetového proletariátu, ale aj masový vrah, zločinec a despota, skonal vo veku päťdesiattri rokov na následky mozgovej mŕtvice. Nehostinný príbytok, v ktorom jeho nabalzamované telo videli za 93 rokov, ktoré uplynuli od vzniku mauzólea, milióny ľudí, stojí dodnes pred bránami Kremľa. Priamo pod oknami sídla hlavy ruského štátu.
Premárnená príležitosť
„Hm,“ zamyslel sa nad mojou otázkou, prečo ešte dvadsaťšesť rokov po rozpade boľševického impéria na Červenom námestí stojí mauzóleum a v ňom okukujú turisti napoly už skazenú mŕtvolu, jeden z najväčších ruských expertov na veľkú októbrovú Jurij Arkadijevič Borisenok, kandidát historických vied a docent na moskovskej štátnej Lomonosovovej univerzite.
Boľševici sľubovali blahobyt a mier, šírili smrť a strach Čítajte Vraj mu v Rusku túto otázku nikto príliš nekladie. Ani jeho študenti nie. „U nás to nie je téma,“ povedal v prestávke na konferencii o 100. výročí revolúcie, ktorú usporiadala ruská ambasáda v Prahe. „Jediný vhodný okamih, keď Leninovo telo malo byť uložené do zeme, nadišiel po roku 1991, keď sa zrútil Sovietsky zväz. Lenže vtedy prvý ruský prezident Boris Jeľcin nemal na také nepraktické, symbolické veci čas, silu ani myšlienky. A tak mauzóleum odsunul na neskôr.“
Postupne však pribúdalo ľudí, ktorí sa chodili dívať na Lenina ako na atrakciu, nie z úcty k jeho odkazu. Múmia prestávala byť ideologickým symbolom, ale stala sa skôr vedeckou zaujímavosťou, mauzóleum zasa architektonickou kuriozitou. Nebol žiadny politický dôvod, prečo ho búrať a telo pochovať.
Okrem toho je tu však ešte jedna príčina, prečo sa Rusko nechce zbaviť proletárskeho vodcu.
