SME

Narodil sa tam, kde Štúr. Pred štvrťstoročím zomrel Alexander Dubček

Dubček, politik, ktorý po sebe zanechal sen o socializme s ľudskou tvárou, sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci.

Na archívnej snímke Alexander Dubček medzi Bratislavčanmi na Námestí SNP v Bratislave 25. februára 1990.  Na archívnej snímke Alexander Dubček medzi Bratislavčanmi na Námestí SNP v Bratislave 25. februára 1990. (Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Od úmrtia slovenského politika a štátnika Alexandra Dubčeka uplynulo v utorok 7. novembra 25 rokov.

Alexander Dubček, politik, ktorý po sebe zanechal sen o socializme s ľudskou tvárou a podľa českého spisovateľa Bohumila Hrabala - prvý ušľachtilý komunista - sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci. Zhodou okolností v tom istom dome, kde sa narodil Ľudovít Štúr.

Takmer Američan

Prečítajte si tiež: Kto vlastne bol Alexander Dubček Čítajte 

Veľa nechýbalo a narodil by sa v Spojených štátoch amerických. Jeho otec Štefan Dubček totiž v roku 1912 odišiel pracovať do amerického Chicaga ako tesár. Na Uhrovec mal Dubček iba nejasné spomienky.

SkryťVypnúť reklamu

Ako trojročný sa spolu s rodičmi ocitol na družstve Interhelpo v dnešnom Biškeku v Kirgizsku, ktoré bolo súčasťou vtedajšieho Zväzu sovietskych socialistických republík. Z dôvodu ťažkých klimatických podmienok členovia družstva postupne Kirgizsko opúšťali.

Dubčekovci sa na určitý čas usadili v meste Gorkij (dnes Nižnij Novgorod, Rusko). V čase, keď začínala písať svoje krátke dejiny vojnová Slovenská republika (1939 - 1945), sa v roku 1939 rodina vrátila na Slovensko.

Svoj nesúhlas s politikou vojnovej republiky vyjadril mladý Dubček nielen vstupom do vtedy ilegálnej Komunistickej strany Slovenska, ale aj účasťou v Slovenskom národnom povstaní.

V SNP bojoval aj so svojím bratom a bol dvakrát zranený. Jeho brat v povstaní zahynul. Po druhej svetovej vojne sa oženil a usadil v Trenčíne. Tam po roku 1948 dostal ponuku pracovať v politických štruktúrach KSS.

SkryťVypnúť reklamu

Kariéra politika

V roku 1953 sa stal vedúcim tajomníkom krajského výboru Komunistickej strany Slovenska v Banskej Bystrici a neskôr v Bratislave. Začiatkom 60. rokov 20. storočia už zastával funkciu tajomníka Ústredného výboru KSS. V roku 1963 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSS.

Osudovým rokom Alexandra Dubčeka bol rok 1968. V politickej kariére sa posunul na najvyšší stranícky post. Bol zvolený za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Z tejto pozície začal svoje úsilie - reformovať ekonomický aj politický systém v bývalom Československu.

Svojím reformným úsilím, známym ako Pražská jar, sa nestal len najobľúbenejším politikom v Československej socialistickej republike, ale aj svetovo známou osobnosťou. Jeho reformné úsilie, nazývané tiež ako socializmus s ľudskou tvárou, ukončila v roku 1968 augustová invázia vojsk vtedajšej Varšavskej zmluvy na čele so ZSSR do ČSSR.

SkryťVypnúť reklamu

V apríli 1969 Dubčeka na poste prvého tajomníka ÚV KSČ nahradil Gustáv Husák. Od apríla do októbra 1969 bol Dubček predsedom vtedajšieho Federálneho zhromaždenia ČSSR. Pod Husákovým nátlakom podpísal zákon, ktorý neskôr legalizoval policajné zásahy proti demonštrantom pri prvom výročí okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

Od decembra 1969 do júna 1970 bol Alexander Dubček veľvyslancom ČSSR v Turecku. Napokon ho v júni 1970 z KSČ definitívne vylúčili a označili za predstaviteľa pravicovo oportunistických síl.

Tvár Nežnej revolúcie

Od roku 1970 až do Nežnej revolúcie (1989) žil s rodinou v Bratislave pod dozorom komunistickej Štátnej bezpečnosti a pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch. Napriek potláčaniu jeho odkazu sa Dubček stal nielen pre občanov vtedajšej ČSSR, ale aj pre celý svet symbolom fenoménu Pražskej jari.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1988, pri príležitosti 900. výročia svojho založenia, sa najstaršia univerzita v Európe - v talianskej Bologni rozhodla udeliť A. Dubčekovi čestný doktorát v odbore politických vied. Dubček si ho osobne prevzal 13. novembra 1988 a predniesol pri tejto príležitosti prejav, v ktorom odmietol okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy.

Obhajoval právo občanov na reformu spoločnosti a vyzdvihol pozitíva demokracie a dodržiavania ľudských práv. Sacharovovou cenou za slobodu myslenia ocenil Dubčekovo reformné úsilie aj Európsky parlament. ktorý mu túto cenu udelil v decembri 1989.

Počas Nežnej revolúcie sa zapojil do procesu politických zmien. V decembri 1989 sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia ČSSR a neskôr aj Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V roku 1992 bol zvolený za predsedu Sociálno-demokratickej strany Slovenska.

SkryťVypnúť reklamu

Alexander Dubček zomrel na následky autonehody 7. novembra 1992 v nemocnici v Prahe niekoľko dní pred 71. narodeninami. Tragická nehoda sa odohrala na diaľnici Praha-Bratislava neďaleko Humpolca 1. septembra 1992. Pohreb mal 14. novembra 1992 v Bratislave. Posledným miestom jeho odpočinku je bratislavský cintorín v Slávičom údolí.

V januári 2011 mu odhalili bustu v talianskej metropole Rím. Režisér Laco Halama nakrúca filmový portrét politika a štátnika Alexandra Dubčeka podľa literárnej predlohy Ľuboša Juríka a scenára Viliama Klimáčka v produkcii RTVS a spoločnosti Filmpark production.

V dobovom filme, dokumentárnej dráme Krátka jar, dlhá zima bude rozprávačom samotný Alexander Dubček, ktorý bude predstavovať fiktívnu líniu subjektívneho spomínania na udalosti z roku 1968. Alexandra Dubčeka vo filme stvárňuje herec Adrian Jastraban.

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  6. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  7. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  2. Fico škodí ekonomike, na reformy roky kašľal
  3. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  4. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  5. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  6. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  7. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  8. Emma Tekelyová a tvorenie na jarné dni a Veľkú noc
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 14 206
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 7 756
  3. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu 7 038
  4. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 6 878
  5. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 6 824
  6. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 133
  7. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 4 691
  8. Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom 2 892
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Skokan na lyžiach Hektor Kapustík.

Čerstvo ukončená letecká sezóna bola v mnohých ohľadoch pre 17-ročného Slováka výnimočná.


TASR
Marián Zeman a Martin Petro v podcaste Taký je futbal.

Nájsť kvalitného stredného útočníka je čoraz ťažšie.


Alexander Ovečkin sa raduje z gólu proti Caroline.

Útočník Washingtonu môže pokoriť rekord Wayna Gretzkého už v najbližšom zápase.


TASR
Jazdec Ferrari Charles Leclerc.

Monačan zdôraznil, že kľúčom k zlepšeniu je rýchlosť v kvalifikácii.


Reuters
SkryťZatvoriť reklamu