BRATISLAVA. Slovensko v materiálovej efektivite zaostáva za priemerom Európskej únie.
Najväčší potenciál na zvýšenie efektivity je v odpadovom hospodárstve, v materiálovo a energeticky náročných sektoroch a v hospodárení s drevom.
Zvýšenie efektivity hospodárstva
Zistila to štúdia, ktorú pripravil Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia spoločne s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Jej cieľom bolo ponúknuť odporúčania na zvýšenie materiálovej efektivity slovenského hospodárstva.
„Pozreli sme sa na to, ako by mohla slovenská ekonomika s menej zdrojmi vyprodukovať rovnako alebo viac, a identifikovali sme oblasti, kde najviac zaostávame,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ IEP Martin Haluš.
Málo recyklujeme
Slováci podľa Haluša málo recyklujú a takmer dve tretiny komunálneho odpadu končia na skládkach.
Jedným z kľúčových opatrení v tejto oblasti je zvýšenie poplatkov za skládkovanie, čo envirorezort plánuje.
„Druhá vec je vytvoriť systém, ktorý by motivoval občanov, aby viac triedili. Poplatky za odpad by mali reflektovať, koľko odpadu vytvoria a koľko sú schopní vyseparovať,“ vysvetlil Haluš.
Zároveň je podľa neho nutné zvýšiť prevenciu vzniku odpadu a sprísniť boj s nelegálnymi skládkami.
Znižovaniu potravinového odpadu by pomohla aj zmena v označovaní termínu, dokedy možno potravinu bezpečne skonzumovať.
Výroba elektriny z uhlia
Medzi materiálovo a energeticky náročné sektory patrí ťažba a výroba elektriny z uhlia či oceliarsky priemysel, ktoré majú dlhodobo klesajúcu zamestnanosť a sú dotované štátom.
„Tieto sektory spotrebujú obrovské množstvo materiálov a len tieto dva sektory vyprodukujú 20 percent odpadov, ktoré tvorí celý priemysel na Slovensku,“ konštatoval Haluš.
IEP preto odporúča postupné utlmenie dotácií na výrobu elektriny z uhlia, pričom dotknutým regiónom treba ponúknuť nový rozvojový program.
„Tých pracovníkov bude treba znovu integrovať na trh práce,“ zdôraznil.
Ťažba dreva
Z krajín OECD Slovensko za posledné roky vyťažilo druhé najvyššie množstvo dreva na kilometer štvorcový.
Slovensko podľa Haluša zaostáva v tom, koľko peňazí dokázalo z vyťaženého dreva vygenerovať.
„Myslíme si, že by sa bolo treba pozrieť na dotácie, napríklad na biomasu, či nevytvárajú motiváciu na to, aby sa vyťažené drevo spotrebovalo v sektoroch s nižšou pridanou hodnotou,“ vyhlásil.
Dodal, že veľa dreva sa vyváža alebo sa používa ako štiepka na spaľovanie.
Negatívne dopady na životné prostredie
Cieľom zdrojovej, materiálovej efektivity je vytvoriť čo najväčšiu hodnotu z čo najmenšieho objemu zdrojov a tým minimalizovať negatívne dopady na životné prostredie.
Keďže slovenská ekonomika je odkázaná na dovoz kľúčových komodít, ako sú napríklad fosílne energetické zdroje či kovy, tento koncept má pre nás obzvlášť veľký význam.
Kým spotreba všetkých materiálov na osobu sa u nás blíži priemeru EÚ, materiálová efektivita, teda vytvorený hrubý domáci produkt z množstva spotrebovaných materiálov výrazne zaostáva za európskym priemerom.
