BRATISLAVA. Lesoochranárske zoskupenie VLK zablokovalo ťažbu dreva v lesoch v oblasti riečky Ľutinka v Čergovskom pohorí. Zároveň podalo trestné oznámenie.
“Padajú dvestoročné jedle a buky. Štátne lesy rúbu na pozemkoch súkromných vlastníkov, kde je dokonca spolumajiteľom Lesoochranárske zoskupenie VLK
„
Ako informovala Katarína Grichová z VLKa, ťažba ničí biotopy európskeho významu a európsky ohrozené druhy živočíchov.
Ide predovšetkým o vtáky, ktoré hniezdia v dutinách, ako napríklad všetky druhy ďatľov a sov, ktoré na tomto území žijú. Ťažba tiež znižuje akumulačnú a retenčnú schopnosť územia a zvyšuje riziko povodní.
Ťažba na cudzích pozemkoch
VLK tvrdí, že štátny podnik Lesy SR Banská Bystrica ťažia na území, ktoré im nepatrí, čím poškodzuje práva súkromných vlastníkov vrátane Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
Lesoochranári kritizujú návrh opatrení pre Karpatské bukové pralesy Čítajte "Štátne lesy začali rúbať na Čergove posledné prirodzené jedľové bučiny. Padajú hniezda ďatľa bielochrbtého, ďatľa čierneho, muchárika bielokrkého i červenohrdlého, ničí sa biotop mloka karpatského i kunky žltobruchej, medveďa i vlka. Padajú dvestoročné jedle a buky. Štátne lesy rúbu na pozemkoch, ktoré im nepatria. Rúbu na pozemkoch súkromných vlastníkov, kde je dokonca spolumajiteľom Lesoochranárske zoskupenie VLK," napísal na svojej facebookovej stránke náčelník VLKa Juraj Lukáč.
Zoskupenie preto už podľa neho podalo dve trestné oznámenia a jeden podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
Ťažba v Čergove sa zvyšuje
Súčasne VLK prišiel s výzvou Zachráňme Čergov, v ktorej žiada zmenu lesných hospodárskych plánov pre kritické územia dolín v záveroch horských potokov. V protestoch v teréne bude VLK pokračovať do vyriešenia situácie.
Slovensko zaostáva v materiálovej efektivite, problémom je odpad aj ťažba dreva Čítajte Vo výzve Zachráňme Čergov zoskupenie žiada slovenskú vládu, aby zabezpečila zmenu lesného hospodárskeho plánu pre pohorie Čergov tak, aby kľúčové závery horských dolín s mimoriadne dôležitou vodoochrannou funkciou ostali neporušené a aby sa v nich neťažilo drevo.
Konštatuje, že ťažba dreva v Čergovskom pohorí sa v posledných rokoch mimoriadne zvyšuje. Zo 187 920 metrov kubických v rokoch 1994 až 2003 na 522 037 m3 v rokoch 2004 až 2013, pričom tento trend pokračuje.
Tento stav viedol k viacerým mimoriadnym povodňovým situáciám v podhorských obciach Čergovského pohoria so škodami na majetku aj na ľudských životoch.
Kľúčovým prvkom pri zadržiavaní extrémnych zrážok v krajine severovýchodného Slovenska, kde Čergov patrí, sú totiž lesy, pretože flyšový geologický podklad v tejto oblasti túto úlohu plní veľmi nedokonale.
Prirodzený les v dobrom stave zadrží podľa štúdií až 150 mm súvislej zrážky.
"Toto množstvo nie sú schopné zadržať žiadne technické zariadenia v horných tokoch horských potokov," vysvetľuje vo výzve VLK.
Konštatuje tiež, že povodne boli v posledných rokoch spôsobené horskými riečkami naplnenými vodou z vyrúbaných svahov. Riečky v Čergovskom pohorí ako Ľutinka, Čirčianka alebo horný tok Tople nie sú schopné odviesť ani po regulácii či vybudovaní drobných technických úprav v horných častiach povodí, niekoľko miliónov m3 zrážkovej vody, pokiaľ túto vodu najprv nezadrží lesná pôda v nenarušených prirodzených lesoch.
"Strata biodiverzity v unikátnych jedľových bučinách, chránených územiach európskeho významu, je nenahraditeľná nielen z biologického, ale aj z kultúrneho hľadiska," uzatvára VLK. Výzvu môže verejnosť podpísať na internetovej stránke http://www.ekoforum.sk/peticia/zachranme-cergov .
