BRATISLAVA. Svoje prvé voľby ešte počas socializmu Patrik Dubovský, archivár v Ústave pamäti národa, takmer prespal. Volebná komisia mu však pripomenula, čo je jeho povinnosť.
„Mal som osemnásť rokov, zobudil ma telefón okolo poludnia, povedali mi, že som ešte nebol voliť, takže by som sa mal dostaviť,“ povedal Dubovský.
Naša sloboda je krehká, môžeme o ňu prísť Čítajte Ako študenta ho politika nezaujímala. Keďže komunisti si nedávali veľkú námahu s kampaňou, ani nevedel, že nejaké voľby sú.
Vo volebnej miestnosti mu len povedali, aby nerobil nič iné, len hodil hlasovacie lístky do urny, a to aj spravil.
Hoci voľby počas socializmu napodobňovali slobodný výber kandidátov, v skutočnosti boli fraškou. Víťazom bol každý, kto sa ocitol na hlasovacom lístku, keďže počet kandidátov bol rovnaký ako počet volených funkcií.
„Všetko bolo vopred určené, tie voľby vyzerali úplne inak ako po novembri 1989,“ povedal Dubovský.
Rozhodovali komunisti
O tom, kto bude krajine vládnuť, teda rozhodovala komunistická strana, ktorá zostavila väčšinu kandidátky takzvaného národného frontu. Okrem komunistov združoval aj niekoľko malých štátom povolených strán a záujmové organizácie. Tieto strany a organizácie potom navrhli aj zvyšných zopár kandidátov.
