BRATISLAVA. Ničte lykožrúty mucholapkami, ironizoval ochranárov pred takmer deviatimi rokmi vtedajší šéf prokuratúry Dobroslav Trnka.
Spory lesníkov a ochranárov, či pre lykožrútov treba ťažiť drevo v chránených lesoch, viedli už aj k trestnému stíhaniu dvoch ministrov. Známy podvodník zo Zemplína Mikuláš Vareha sa na lykožrútoch pokúšal dobre zarobiť.
Lykožrút je chrobák veľký asi päť milimetrov, ktorý napáda polámané alebo spílené stromy.
“Možno, by spravili lepšie, keby si zobrali tie mucholapky a osobne tam išli búchať tie lykožrúty po hlavách.
„
"Možno, by spravili lepšie, keby si zobrali tie mucholapky a osobne tam išli búchať tie lykožrúty po hlavách, než sa priviazať pred traktor lesníka," komentoval Trnka aktivity ochranárov v roku 2009 po kalamite v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách.
Reagoval tak na trestné oznámenia Lesoochranárskeho zoskupenia VLK pre ťažbu dreva v národnej prírodnej rezervácii.
Práve ochranári podľa Trnku tým, že bránili ťažbe, spôsobili, že lykožrút lesy zničil.

Obvinení ministri
V roku 2012 prokuratúra obvinila v kauze lykožrút dvoch bývalých ministrov životného prostredia - Lászlóa Miklósa z SMK a Jaroslava Izáka z SNS.
Previnili sa podľa polície tým, že po veternej kalamite v roku 2004 nepovolili ťažbu dreva a aj pod tlakom ochranárov sa rozhodli pre ekologický prístup - samoobnovu lesa.
Miklós vtedy obvinenie označil za absurdné. Argumentoval tým, že práve ak sa kalamitné drevo ponechá na mieste, umožní, že tam vznikne kvalitnejší a pestrejší les, ako keby sa robila umelá výsadba.
Bývalých ministrov sa podľa správy agentúry SITA zastal aj ich nástupca Peter Žiga zo Smeru, ktorý je dnes ministrom hospodárstva. Ich obvinenie označil za „trochu zvláštne“.

Žiga pred vstupom do politiky riadil firmu Taper, ktorá vo veľkom s drevom obchoduje. Stále je v nej podľa obchodného registra spoločníkom.
Náročná kauza
Miklós s Izákom boli obvinení zo zločinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia. Izák aj z marenia úlohy verejným činiteľom. Hrozili im až tri roky väzenia.
„Na základe výsledkov skúmania vyplynulo, že aktívny prístup k ochrane lesa, teda vyťaženie poškodených porastov a zabránenie premnoženiu podkôrnika, je vhodnejší ako pasívny prístup, ponechanie poškodeného lesa v dreve,“ písala prokuratúra v obvinení.
Vyšetrovanie sa vlieklo až do decembra minulého roku, keď prokuratúra trestné stíhanie napokon zastavila. Sama dospela k názoru, že skutok nebol trestným činom.

Varehova metóda
Podvodník Vareha s lykožrútmi podnikal tak, že v daňových dokladoch vykazoval fiktívne obchody s týmto chrobákom.
V rokoch 2008 až 2011 podľa účtovnej dokumentácie vyzbieral so spolupracovníkmi vyše 414 miliónov lykožrútov.
Vareha tvrdil, že chrobáky zbierali metličkami, škrabkami a vedierkami z dreva, ktoré mu doviezli zo severných častí Slovenska.
Potom nimi údajne kŕmil bažanty, alebo ich využíval ako proteín pre športovcov.
Súd Varehovi neuveril. V januári 2014 mu vymeral za rozsiahle podvody trest 11 rokov väzenia.

Beata
Balogová
