Na oblohe bzučí dron, niekto si zase prišiel natočiť dedinu roka. No tentoraz je to inak. Na zábere nie sú lesy, hory ani kúsok prírody, ale len hlavná cesta, zopár odbočiek, rodinné domy a dva kostoly.
Navyše dron letí nad Oravskou Polhorou o rok skôr, ako ocenenie získala. Na prvý pohľad však dodnes vyzerá ako akákoľvek iná dedina. Jednoducho, nemá čím prekvapiť.
Rozbité cesty, ošarpaná architektúra, žiadne semafory ani bilbordy, zato veľa zelene, chodník len na jednej strane cesty a vedľa obecného úradu za plotom sliepky. Nič výnimočné. Ani muškáty príznačné pre rakúsky vidiek či farebne zladené drevenice škandinávskeho vidieka.
Mohlo by sa zdať, že najsevernejšia obec Slovenska by sa hodila skôr do súťaže miest s najnižšou nameranou teplotou, ale ona nie, ona si z rúk ministra životného prostredia prevzala úplne iné ocenenie. Obec s 3934 obyvateľmi sa stala Dedinou roka 2017.
Utešená pôrodnosť
“„Takmer každý rok sa v našej pôrodnici narodí viac ako tisíc detí.“
„
„Hodnotilo sa sedem oblastí, no viac ako polovicu nevidno na prvý pohľad. Staráme sa o rozvoj kultúry aj o vytváranie pracovných príležitostí, hlavne však ide o celkové fungovanie obce, keďže sa snažíme, aby sa tu ľuďom žilo príjemne,“ hovorí starosta Michal Strnál.
Podľa údajov o pôrodnosti im to aj vychádza. Demografické čísla sú v tejto oravskej obci akoby z inej planéty, veď minulý rok sa narodilo sedemdesiatdva detí a tento rok očakávajú do sedemdesiat.
