BRATISLAVA. Keď po veternej kalamite a premnožení lykožrúta v Tatrách chceli lesníci v roku 2007 rúbať stromy aj v najchránenejších oblastiach, rozbehol kampaň a dvojtýždňovú blokádu, aby Tichú a Kôprovú dolinu zachránil.
Erik Baláž sa stal ideovým lídrom kampane a dnes sú jeho pričinením obe tatranské doliny najväčším divokým územím na Slovensku.
“Keď prídem do toho divokého územia, všetko sa akoby vynuluje a viem, že je to správne.
„
"Ocenenie vnímam ako zadosťučinenie, lebo veľakrát v minulosti moje ochranárske aktivity neboli verejnosťou prijímané pozitívne," hovorí Baláž.
Rada Bielej vrany ho ocenila za výnimočnú vytrvalosť pri snahe získavať ľudí pre ochranu prírody a schopnosť vytvárať v nich vzťah k nej.
Výhody prirodzeného lesa
Vtedajšiu snahu za záchranu tatranských dolín podporilo množstvo ochranárov, vedcov či mimovládiek, najmä lesoochranárske zoskupenie VLK, ktorého je Baláž členom.
Kým Štátne lesy TANAP-u chceli po kalamite vyviesť z chránenej Tichej a Kôprovej doliny asi 25-tisíc kubických metrov dreva a lesníci boli za výrub aj v tejto oblasti, Baláž tvrdil, les sa obnoví sám.
Ochranár Baláž: V divočine nestretnem človeka aj tristo dní Čítajte Potrebu chrániť prírodu pociťuje ako intuitívnu a iracionálnu. "Divokú prírodu mám rád a keď vidím, že je prirodzená a nezasahuje tam človek, páči sa mi to, je v nej veľmi veľa života," vysvetľuje Baláž.
Jeho aktivity však majú aj hlbší zmysel. "Prirodzený les lepšie sťahuje uhlík, chráni aj pred povodňami, je množstvo racionálnych dôvodov, prečo potrebujeme chrániť divokú prírodu," hovorí.
Upozorňuje, že dnes sa veľa hovorí aj o globálnej ekologickej kríze a sú ohrozené viaceré vzácne druhy vtáctva. "Napríklad tetrovovi hlucháňovi hrozí na Slovensku vyhynutie," hovorí.
Využíva aj film
Baláž sa v posledných rokov venuje aj nakrúcaniu dokumentárnych filmov o prírode. Cez film podľa neho ľudia dokážu lepšie pochopiť potrebu ochrany prírody a získať k nej vzťah.
Reportáž zo zakázaného lesa. Takto vyzerá slovenská divočina, ktorú turisti neuvidia Čítajte O ochrane prírody či jej schopnosti obnovovať sa prednáša aj na Sokratovom inštitúte.
Založil nadáciu Aevis na podporu a rozšírenie divokých území, pracuje na viacerých environmentálnych kampaniach, napríklad sa snaží u ľudí meniť zaužívaný názor, že pri premnožení lykožrúta je potrebné vyrúbať les.
Ocenenie vníma ako možnosť lepšie spropagovať potrebu ochrany prírody. Napriek prekážkam, nikdy nezaváhal, či má vo svojich aktivitách pokračovať. "Keď prídem do toho divokého územia, všetko sa akoby vynuluje a viem, že je to správne," dodal.
