Čo pre vás znamená ocenenie Biela vrana?
„Určite ma potešilo. Surfoval som aj na internete, aby som zistil, kto už bol ocenený. Je to vzácna spoločnosť ľudí. Trochu som sa pri tom gúglovaní aj pobavil, lebo mi to vyhodilo aj stránku Kam na pivo a odpoveď bola Biela Vrana 2017. Tak sa totiž nazýva aj nejaká medzinárodná súťaž doma varených pív.“
Štefan Straka
- Vyštudoval psychológiu na Prešovskej univerzite, stážoval vo viacerých zahraničných zariadeniach sociálnych služieb, napríklad v Nemecku, Rakúsku či Švajčiarsku. Po návrate na Slovensko založil občianske združenie Svatobor v okrese Vranov nad Topľou, ktoré už 10 rokov učí Rómov ekologickému záhradníčeniu, aby boli potravinovo sebestační. Od roku 2006 zapojil do aktivít vyše tisíc ľudí v 30 lokalitách. Združenie získalo v roku 2015 medzinárodnú cenu gramotnosti UNESCO. Straka pracuje ako regionálny koordinátor v Prešovskom kraji pod hlavičkou Implementačnej agentúry ministerstva práce. Rada Bielej vrany ho ocenila za vytrvalú oddanosť inovatívnemu prístupu, ktorým spoločnosti ukazuje možné pozitívne riešenia, prispieva k lepšiemu spolužitiu a zníženiu napätí medzi etnikami.
Už desať rokov učíte Rómov ekologickému záhradníčeniu. Aké to je, keď s nimi pracujete?
„Je to veľmi milá a často aj zábavná skúsenosť, pretože Rómovia sú veľmi emocionálni a temperamentní.
Každá komunita, kam prídeme, je iná. Rómovia nie sú žiadna jednoliata skupina a preto je s nimi veľmi živá práca.“
V časti verejnosti prevládajú stereotypné názory, že Rómovia nechcú pracovať, berú len dávky, sú na príťaž. Ako vnímate tento rozmer z vlastnej skúsenosti?
„V každom človeku je chuť pracovať a tvoriť, musí len natrafiť na to, čo je pre neho to pravé.
Napríklad Rómov, ktorí nechcú, do záhradníčenia nenútime. Musia vidieť dôvod, prečo by mali pracovať, mať nejakú motiváciu. Stretávam sa s tým, že Rómovia, ktorí končia základné či stredné školy, sú často demotivovaní, lebo na východe im reálne chýbajú pracovné príležitosti.
Prácu im tiež treba nastaviť tak, aby sa cítili dobre. Za tie roky sme zistili, že väčšina Rómov nemá veľmi rado individuálnu prácu.
Keď napríklad berieme do záhrady jednu, dve ženy, cítia sa nesvoje. Ale keď ich vezmeme päť či šesť a sú okolo nich deti, vtedy sú ako ryby vo vode. Majú pocit, že sú v partii, je tam zábava, bašavel a robia.“
Ako ich motivujete?
„Keď sme v roku 2006 začali, oťukávali sme sa s Rómami z Rudlova (okres Vranov nad Topľou, pozn. red.). Robili sme vtedy rekultiváciu záhradníctva a zostalo z toho veľa náletových drevín. Bolo tesne pred príchodom zimy a mnohí z nich potrebovali palivové drevo.
Najlepšia motivácia pracovať pre nich bola, že si tieto dreviny mohli vziať. Ale neplatia na nich len naturálie, ovocie a zelenina, ktoré ich nasýtia. Mnoho ľudí pestuje kvety vyslovene pre estetický zážitok. Veriaci Rómovia k pôde zasa pristupujú ako k božiemu daru a berú to tak, že ako kresťania by sa o ňu mali zodpovedne starať.“
Ako ste sa vlastne dostali k ekologickému záhradníčeniu?
