BRATISLAVA. Pohorie Čergov, Poloniny, Muránska planina, Nízke Tatry sú len niektoré z lesov, kde sa ťaží drevo vo veľkom. V Národnom parku Nízke Tatry zmizlo od roku 2004 viac ako 70 štvorcových kilometrov lesa.
V utorok skupina ochranárov a aktivistov na čele s filmárom Erikom Balážom či Karolom Kaliským spustila internetovú iniciatívu My sme les. Za dva dni sa pod ňu podpísalo viac ako 25-tisíc ľudí a číslo rýchlo rastie.
„Vnímam to ako veľký úspech, keďže hlavný kanál, na ktorom sa to šíri, je facebook. Je to odkázané na komunikáciu medzi ľuďmi, no šíri sa to lavínovo rýchlo,“ hovorí Baláž, ktorý sa zaslúžil napríklad o vyhlásenie Tichej a Kôprovej doliny vo Vysokých Tatrách za bezzásahovú zónu.
Je to ekocída. Ako si sami ničíme národné parky Čítajte My sme les
Snahu zachrániť najmä lesy v národných parkoch podporili viaceré známe osobnosti. Napríklad Ľudmila Kolesárová z Dobrého anjela, moderátor Marcel Forgáč či tenistka Dominika Cibulková.
„Čiastkovým úspechom pre nás bude, ak sa dostaneme nad 50-tisíc ľudí. Vnímam to ako prostriedok na nejakú zmenu, ako signál verejnosti,“ opisuje iniciatívu Baláž. Tvrdí, že nechce, aby išlo o politickú agendu, jeho cieľom je skôr vytvoriť komunitu, ktorej na lesoch záleží.
„Je veľa rôznych organizácií, ktoré robia svoje vlastné aktivity v malom. My by sme im chceli pomôcť a znásobiť ich silu,“ vysvetľuje Baláž. Tvrdí, že iniciatíva sa môže zísť napríklad vtedy, ak bude treba vyzbierať podpisy pod petíciu, pretože všetkých ľudí môže priamo osloviť.
Záchrana lesov
Úpätia niektorých kopcov najmä v Nízkych Tatrách sú dnes takmer bez lesného porastu. Vidno to najmä na satelitných snímkach. Mohutne sa ťaží napríklad aj v okolí Kráľovej hole, no výrub sa týka každého zo slovenských deviatich národných parkov.
“Ťaží sa aj na štátnych pozemkoch v národných parkoch. Nech povedia dosť, v týchto lesoch sa nebude ťažiť, bodka.
„
V uplynulých rokoch sa zvyšoval najmä podiel takzvanej náhodnej ťažby, teda likvidácie dreva, ktoré polámala víchrica alebo je napadnuté lykožrútom. Lesníci tvrdia, že tak zachraňujú, čo sa dá, a pomáhajú obnovovať lesy.
Ochranári nesúhlasia, hovoria, že umelá výsadba nových stromov nedokáže plnohodnotne nahradiť prirodzenú obnovu lesných ekosystémov. Sú za to, aby sa rozšírili územia, ktoré sú v piatom stupni ochrany, teda sú vyhlásené za takzvané bezzásahové zóny.
„Ťaží sa aj na štátnych pozemkoch v národných parkoch. Nech povedia dosť, v týchto lesoch sa nebude ťažiť, bodka,“ hovorí Baláž. Tvrdí, že najväčším problémom je, že nevie, či je na zmenu politická vôľa, no aj podpisovou akciou chcú vytvoriť tlak, aby sa niečo začalo diať.
„Národné parky sa snažíme vypichovať, lebo to je to najdôležitejšie prírodné dedičstvo. Môže sa tam rozvíjať prírodný turizmus či rozvoj regiónov,“ hovorí Baláž.
„Oceňujeme profesionálne spracovanie tejto mediálnej fundraisingovej kampane. Na zachovanie zelených lesov je však potrebná vecná faktická diskusia, na ktorú sme pripravení,“ odpovedalo ministerstvo pôdohospodárstva.
Lesník: Ak niekto chce kradnúť, kradne. Aj v lese Čítajte Problémové lokality
Boj za zachovanie lesov sa koncentruje na Čergov, Nízke Tatry a Poloniny. Začiatkom novembra lesoochranárske zoskupenie Vlk upozornilo na ťažbu dreva v oblasti riečky Ľutinka v Čergovskom pohorí, podalo dve trestné oznámenia.
Ťaží sa podľa aktivistov na súkromných pozemkoch a ničia sa biotopy európskeho významu, kde žijú ohrozené druhy živočíchov. Výrub stromov sa im podarilo zablokovať, no ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že všetky opatrenia na Čergove prebiehajú v súlade s plánom starostlivosti o les, a teda je všetko v poriadku.
Ďalším problémom sú aj Karpatské bukové pralesy, ktoré ležia na území 12 európskych štátov vrátane Slovenska. Aj keď slovenskú časť zapísali do zoznamu UNESCO už pred desiatimi rokmi, stále sú tam miesta, kde sa drevo ťaží.
UNESCO v lete vyzvalo Slovensko, aby do februára určilo hranice lokality a nárazníkovej zóny. V stredu vláda schválila návrh opatrení, ktoré by mali zaručiť ochranu pralesov na východnom Slovensku.
„Považujem za viac ako dôležité zachovať lokalitu v maximálnej možnej miere a v maximálnom možnom rozsahu,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos z Mosta-Hídu.
V Národnom parku Nízke Tatry a Národnom parku Muránska planina je podľa ochranárov situácia taká vážna, že by sa malo prehodnotiť, či NAPANT úplne nezrušiť keďže štát nie je schopný efektívne chrániť celé jeho územie.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
