BRATISLAVA. Slovenský prezident Andrej Kiska spolu s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom položili vence k Pamätníku popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu v bratislavskej Vrakuni.
Informoval o tom Martin Lipták z tlačového oddelenie kancelárie prezidenta.
„Pod Devínskym hradom hynuli tí, ktorí túžili po slobode a chceli prejsť cez železnú oponu. Slováci, Česi, ale aj Nemci. Tak ako talentovaný klarinetista, 18-ročný Hartmut Tautz z Magdeburgu, ktorý sa chcel dostať do slobodnej Európy, lebo mu doma v NDR nedovolili študovať. Na hranici ho na smrť dotrhali vycvičení služobní psi," píše Andrej Kiska k 17. novembru - Dňu boja za slobodu a demokraciu, na svojej facebookovej stránke.
Predseda parlamentu Andrej Danko si posolstvá 17. novembra tiež pripomenul pietnou spomienkou na cintoríne vo Vrakuni a na Devíne pri pamätníku Brána slobody. Pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu zdôraznil, že obdobie spred 28 rokov má osobitú atmosféru pre pamätníkov aj aktívnych účastníkov.
Demonštrovať proti komunistom prišla v minisukni. Bála sa až na druhý deň Čítajte „Zmeny z konca roka 1989 priniesli nielen všeobecnú demokratizáciu pomerov, ale otvorili aj priestor na rozvoj národnej suverenity Slovákov“.
Presne 17. novembra 1989 sa v ČSSR začala nežná revolúcia, udalosti, počas ktorých sa zrútil komunistický režim. 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939 a brutálny policajný zákrok proti nim na pražskej Národní třídě vyvolal rozhorčenie celej verejnosti a ďalšie protesty.
K štrajku na vysokých školách v Československu sa pridali herci a od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR.
Vzniklo Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu. 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk. 29. novembra Federálne zhromaždenie ČSSR zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. 10. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom. V ten istý deň prezident Gustáv Husák odstúpil a 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.
