BRATISLAVA. Negociačný tím Európskeho parlamentu dostal tento týždeň zelenú na začatie rokovaní s ministrami členských štátov o reforme dublinských pravidiel a spravodlivom rozdelení žiadateľov o azyl medzi členské štáty.
Navrhované zmeny by mali odstrániť nedostatky azylového systému EÚ a zaistiť, aby sa každý členský štát podieľal na spracúvaní žiadostí o udelenie azylu. Reakcie slovenských europoslancov sú však odmietavé.
Informoval o tom tlačový atašé EP Ján Jakubov.
Odmietajú trvalé kvóty
„Som presvedčený, že azylová politika by mala ostať vo výlučnej kompetencii národných štátov. Každé vnucovanie osôb s cudzou štátnou príslušnosťou prehlbuje nedôveru vo vnútri Európskej únie, podporuje extrémistické a radikálne politické hnutia a podkopáva vieru občanov v európsky projekt," uviedol poslanec Ivan Štefanec (EPP, KDH).
József Nagy (EPP, Most-Híd) odmieta trvalé kvóty.
„Trest zastavenia fondov by postihol obce, školstvo či dopravu, ktoré nemajú nič s azylovou politikou. Mimovládky by nemali robiť nábor a prepravu migrantov do EÚ. Nefungujú nútené návraty. Návrh neobsahuje ročný limit osôb ani mechanizmus jeho stanovenia, čo predstavuje rozpočtové riziko," uviedol europoslanec.
Podľa poslanca EP Branislava Škripeka (ECR, OĽaNO) je prirodzené, že dublinské pravidlo „prvého štátu“ naráža pri veľkom počte migrantov na realitu.
„Myslím si však, že pomáhať by mali najmä inštitúcie EÚ, ktoré si členské štáty aj za týmto účelom vytvorili. Otázka, ktorý štát robí viac alebo menej bude vytvárať len konflikty," uviedol Škripek.
Obmedzenie prístupu k fondom
Členské štáty prvého vstupu, teda krajiny, vstupom na územie ktorých sa utečenci dostanú do Európskej únie, by podľa poslancov už nemali byť automaticky zodpovedné za spracovanie azylových žiadostí.
Žiadateľ o azyl by mal byť urýchlene premiestnený do jedného z členských štátov na základe pevného distribučného kľúča.
Členské štáty, ktoré nebudú rešpektovať nové pravidlá a neprijmú časť azylantov, by podľa poslancov mali čeliť riziku obmedzenia prístupu k fondom EÚ.
Dublinský systém je právnym predpisom EÚ, na základe ktorého sa určuje členský štát zodpovedný za spracovanie jednotlivých žiadostí o medzinárodnú ochranu. Právo požiadať o azyl je zakotvené v ženevských dohovoroch, ktorých signatármi sú všetky členské štáty Únie a ktoré boli zapracované do zmlúv EÚ.
