BRATISALVA. Prešetrovanie kauzy ministerstva zahraničných vecí okolo údajne predraženého Predsedníctva Slovenska v Rade EÚ vrhá, s výnimkou úradu ombudsmana, zlé svetlo na Slovensko ako právny štát a na to, akú ochranu majú občania, ktorí nahlásia nekalé praktiky.
Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedol šéf Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš, ktorý sumarizoval vyšetrovanie prípadu presne rok po tom, ako niekdajšia referentka ministerstva Zuzana Hlávková vypovedala o nekalých praktikách.
"Ešte v ten deň, keď Zuzana ponúkla svedectvo, oslovili sme päť štátnych inštitúcií, ktoré by to mohli overiť," uviedol Šípoš.
Šípoš pripomenul, že Hlávková vtedy poukázala na tri porušenia zákonov - o verejnom obstarávaní, o oznamovaní protispoločenskej činnosti a o slobodnom prístupe k informáciám.
Vyšetrujú už rok
Podľa jeho slov 12 mesiacov po podaní týchto sťažnosti len jedna inštitúcia skonštatovala porušenia zákona, a to Úrad verejného ochrancu práv.
Mladí ľudia, ktorí sa nezľakli mocenskej prevahy Čítajte Ten vo februári potvrdil, že infozákon bol opakovane porušený. Zmluvy s umelcami neboli poskytnuté a MZV dodnes tieto veci nezákonne zatajuje.
Ďalšie inštitúcie podľa Šípoša neprišli k žiadnemu záveru, ktorý by porušenie zákona vedel potvrdiť.
"Úrad pre verejné obstarávanie povedal, že všetko prebehlo v poriadku, ale vychádzal len zo slov ministerstva. Je to veľké zlyhanie úradu. Protimonopolný úrad (PMÚ) rozhodol podobne," uviedol Šípoš.
Transparency sa preto obrátilo aj na okresný úrad, ktorý môže sankcionovať neposkytnutie informácií. Ale ten dodnes nie je podľa Šípoša schopný rozhodnúť tak banálnu vec.
"Doteraz nerozhodol ani Najvyšší kontrolný úrad. Prípad rieši aj polícia, ale verdikt zatiaľ nepadol," informoval Šípoš.
Odozva verejnosti
Ako pozitívum celej kauzy vníma najmä záujem o túto tému vo verejnosti. "Články na blogu TIS mali viac ako 240-tisíc videní, v médiách sa kauza spomenula viac ako 1100-krát, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí," povedal Šípoš s tým, že celý prípad povzbudil aj odhodlanie ľudí.
Hlávková: Je dôležité ostať na Slovensku a má to zmysel Čítajte "Verejnosť sa vie zmobilizovať, inšpirovať a postaviť sa za ľudí, ktorí majú odvahu ísť do verejných ohlásení káuz. Nahlasovanie korupcie by mohlo byť o to častejšie, o čo viac by štátne inštitúcie vedeli vyvodiť zodpovednosť," tvrdí.
Zuzana Hlávková uviedla, že ministerstvom priznaná cena za predstavenie loga slovenského predsedníctva sa v súčasnosti pohybuje okolo 250-tisíc eur.
"Máme však potvrdené od ľudí z rezortu, že čiastka na predstavenie loga bola vyššia ako 300.000 eur. Je tam teda podozrenie, že sú tam ďalšie skrývané zmluvy," pripustila.
Hlávková uviedla, že po prevalení kauzy cítila obrovskú podporu verejnosti. "Dostala som asi 20 pracovných ponúk," povedala s tým, že využila dve, a to prácu pre TIS a strednú školu.
Útok na predsedníctvo
Potom, ako Hlávková a ďalší zamestnanec ministerstva Pavol Szalai vlani vypovedali o predražení dvoch kultúrnych podujatí v rámci slovenského predsedníctva, premiér Robert Fico (Smer) a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru) ich svedectvo označili za útok na slovenské predsedníctvo. Szalaia dnes mrzí, že sa neozvali aj ďalší kolegovia z ministerstva.
Ministerstvo v aktuálnom stanovisku uviedlo, že sa opakovane v minulosti k týmto veciam vyjadrilo a nevidí dôvod neustále opakovať argumenty, ktoré už boli medializované.
"Zo záverov dosiaľ ukončených kontrol Úradu pre verejné obstarávanie, Protimonopolného úradu, ako aj inšpektorátu práce vyplýva, že rezort svojimi postupmi zákon neporušil," reagoval v pondelok hovorca rezortu Peter Susko.
