Právnická fakulta Univerzity Komenského zreformovala bakalársky študijný program tak, aby rovno z neho vychádzali plnohodnotní právnici. Prví absolventi vyjdú zo školy o tri roky, podľa dekana fakulty EDUARDA BURDU by sa mohli ujať ako vyšší súdni úradníci alebo policajní vyšetrovatelia. V rozhovore vysvetľuje, prečo je ťažké udržať prednášajúcich, aké platy sú na škole, ale aj to, či bude treba zvyšovať školné za externé štúdium.
Za predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) ste navrhli Miroslava Hliváka z advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka. Naoko to vyzerá ako nezávislá nominácia z akademickej obce, ale niektorí pozorovatelia hovoria, že v skutočnosti ide aj tak o nomináciu Mosta-Hídu. Ako to teda je?
„Nikomu nerobíme žiadnu kamufláž. S pánom doktorom Hlivákom dlhodobo spolupracujeme, dávno pred jeho nomináciou na ÚVO. Spolu s advokátskou kanceláriou pôsobil pri študentskej právnej poradni, kde študenti môžu pod dozorom profesionálnych právnikov riešiť právne problémy z praxe. Máme aj Alumni klub absolventov Právnickej fakulty Univerzity Komenského (PraF UK) a pán doktor Hlivák je jeho členom.“
Právnická fakulta má stovky absolventov, ktorí pracujú v prestížnych advokátskych kanceláriách. Čím vás presvedčil práve pán Hlivák?
„Veľa sme sa rozprávali o problematike verejného obstarávania a vyhodnotil som to tak, že téme dostatočne rozumie a bude na túto funkciu ideálny. Navyše, zastupoval obdobné spory. Záujmom fakulty je, aby jej absolventi mali dosah na právnu prax, nakoniec preto aj vznikol Alumni klub absolventov. Teraz sme do Súdnej rady navrhli pána doktora Ľubomíra Hrežďoviča (bývalý predseda Slovenskej advokátskej komory, pozn. red.), ktorý je takisto členom Alumni klubu.“
Boli ste na verejnom vypočutí kandidátov na predsedu ÚVO. Zdal sa vám jeho priebeh náležitý funkcii, ktorá sa obsadzovala? Každý z deviatich kandidátov mal len polhodinu na prezentáciu a zodpovedanie otázok, a vláda rozhodla takpovediac hneď po tom, akoby jej ten krátky čas stačil na rozmyslenie.
„Nemôžem hodnotiť organizáciu zasadnutia vlády a verejného vypočutia, ktoré si vláda organizovala. Bol som sa tam pozrieť a nezdalo sa mi, že by sa niektorý z kandidátov nemohol k veci vyjadriť.“
“Menej než 700 eur v čistom dostane väčšina učiteľov práva v Bratislave. Bojujem teda o každého jedného.
„
Ktoré funkcie sa majú vyberať cez otvorené výberové konania a ktoré už nie? Ministri totiž často oponujú verejnosti, že nie všetky vplyvné funkcie takto môžu obsadzovať, pretože v konečnom dôsledku oni sú zodpovední za chod ministerstiev a tak vo svojich podriadených organizáciách potrebujú mať svojich ľudí, ktorým dôverujú.
„Rozhodoval by som sa podľa toho, aké postavenie majú organizácie, ktorých vedúci predstavitelia sa vyberajú. Ak ide o nezávislé inštitúcie, napr. regulačné orgány, potom je ideálne, aby boli vyberaní verejným vypočutím. Ak ide o inštitúciu v rámci ministerstva, je pochopiteľné, že minister chce mať dosah na výber vedúcich, ale aj tu je namieste otázka, ako by sa dala zvýšiť transparentnosť a profesionalita takýchto nominácií.“
Veľa sa hovorí o tom, s akými motiváciami sa ľudia hrnú do právnických profesií, akoby hlavným motívom bola túžba po peniazoch a moci. Člen Súdnej rady Pavol Žilinčík v nedávnom rozhovore pre Denník N dokonca povedal, že kultúra v právnických povolaniach je nastavená tak, že podvádzanie nie je problém. Aj na fakulte pozorujete, že uchádzači sem prichádzajú s pochybnými motiváciami?
„Keď sa ľudia rozhodujú, čo chcú v budúcnosti robiť, rozhodujú sa na základe mnohých faktorov. Jedným z nich, pre mnohých kľúčový, je, aké materiálne zabezpečenie povolanie prinesie. Keď sme mali tento rok deň otvorených dverí, pýtal som sa záujemcov o štúdium, prečo sa zaujímajú o právo – či chcú mať mercedes, alebo ich ženie túžba po spravodlivosti. Napríklad dosiahnuť, že aspoň raz v živote sa im podarí napraviť justičný omyl či iný právny omyl. Odpovede bývajú veľmi rôzne, ale nemyslím si, že prevažujúcou motiváciou je chuť získavať peniaze, moc. Ale je pravda, že niektorí ľudia sa o túto profesiou zaujímajú zo sebeckých dôvodov. Potom sa stáva, že na ich pochybenie sa médiá sústredia najviac, dobrí právnici a pozitívne rozhodnutia nedostávajú v novinách priestor, a tak si spoločnosť myslí, že právo je tu len na nadobúdanie vlastného prospechu.“
Nedávno sa ukázalo, že dvaja uchádzači o funkciu sudcu podvádzali pri testoch v rámci výberového konania, čo bolo pomerne prekvapujúce, keďže sa tam očakáva vysoký etický štandard. Ako to s podvádzaním je, resp. bolo v minulosti pri prijímacích pohovoroch?
„Momentálne máme prijímacie skúšky iba na doktorandské štúdium, na bakalárske a magisterské štúdium s výnimkou programu v anglickom jazyku nie. V čase, keď sa prijímacie skúšky robili, sme mali bezpečnostné opatrenia. Ale napriek tomu sa tu objavil napríklad prípad, keď mal uchádzač načúvacie zariadenie a spolupracovníci mu zdola z auta diktovali odpovede. Uchádzači sa, samozrejme, na školu nedostali. Takéto prípady boli ojedinelé pri prijímačkách, ale stávajú sa nám na skúškach. Ak zistíme takéto profesionálne elektronické podvody, tak študenta nepodmienečne, teda 'natvrdo' vylúčime, za posledného dva a pol roka sme takéto prípady mali dva.“
Naberáte stovky ľudí bez prijímačiek. Ako ich potom neskôr preberáte?
